ղľáԾ
Nájsť v slovenskej literatúre posledných desaťročí kvalitnú detskú poéziu sa stáva čoraz náročnejšou aktivitou. V množstve leporel s jednoduchými a krátkymi rýmovačkami o zvieratách č denných čnnostiach sa autori nepúšťajú do tvorby básní pre vekovú kategóriu predškolákov a mladších školákov.
Kniha Zápisník jedného chlapca od Dávida Dziaka je akousi ihlou v kope sena. Hoci vyšla len v skromnom náklade 500 kusov, ide o výnimočný textový i ilustrátorský počn.
Básne Dávida Dziaka mohli deti spoznať už v časopisoch Ծč, Vertigo č á. Zároveň je autorom zbierky interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (Face 2024), za ktorú získal viaceré ocenenia. Dziak sa na Prešovskej univerzite výskumne venuje najmä literatúre pre deti a mládež.
Jeho najnovšia zbierka básní Zápisník jedného chlapca má veľký potenciál byť takisto úspešná. Všetkých tridsať básní je napísaných voľným veršom. Básnik nepoužíva interpunkciu, ale naznačujú ju veľké písmená na začatku niektorých veršov. Takmer všetky básne majú vesmírnu, bádateľskú atmosféru alebo opisujú morské dobrodružstvá – jednoducho všetko, čo zaujíma deti, ktoré snívajú o ďalekých krajinách a miestach, takých blízkych, no predsa takých vzdialených. Fantázii sa medze nekladú a ako každé malé dieťa, aj náš chlapec dobrodruh bojuje s každodennými starosťami. Stretáva sa s nepochopením zo strany dospelých, chce uniknúť mimo sveta, kde sa premení hoc aj na malú nenápadnú guľôčku v kúte, ktorá sa rozkotúľa v ďaleké a neznáme kraje, hlavne nech ho len netrescú. Na inom mieste je zas výhodou byť kozmonautom, ktorý sa jednoducho nafučí a odletí od problémov.
Ani milovaného otca neradno púšťať ďaleko od seba – veď koľkokrát (podľa detského rozumu) postačí vybrať baterky z hodín a on neodíde do práce a budú sa spolu celý deň hrať. No vždy je dobré mať na dosah mamu a jej láskavú náruč, ktorá pritúli, pochopí a poláska. Ukazuje správny smer v živote, kam nasledovať dobrodružstvo č nestratiť aktuálne nastavenie. Matka je pre nášho chlapca učteľkou života, sprievodkyňou vesmírom. Zniesol by jej modré z neba a, naopak, mrzí ho jej plač a smútok. Spolu s otcom práve matka tvorí krásny detský deň a navyše „mama vyzerá ako kvet uprostred púšte“ (s. 34). Práve tam „si chcem ľahnúť do maminej dlane // malíček ma bude hladkať // prstenník ma prikryje // prostredník ma postráži“ (s. 42).
Básne sú jednoduché, milé a hravé, plné detskej fantázie, ktorá nepozná slovo nie a vždy je pre ňu všetko otvorené a možné. Dziak dokonale vystihol potreby a túžby malého človeka, ktorý si túži ukradnúť kúsok svojho vlastného miesta pod slnkom. Ľahko pochopiteľné verše popritom skrývajú široké spektrum emócií: lásku, túžbu po dobrodružstve, hnev, nadšenie, smútok č nostalgiu. Všetok pochopený aj nepochopený „guláš“ pocitov, ktorý zamestnáva detskú hlavičku, nachádza riešenie vlastným spôsobom.
Dokonca aj vážne témy, akými je napríklad smrť blízkych, predostiera s ľahkosťou a jednoduchosťou tak, aby to pochopil aj detský čtateľ: „Zistil som však // že na úplnom konci // budem akýmsi anjelom ... A vraj aj pred narodením // som bol anjelom“ (s. 9).
V básňach Dziak využíva originálne trópy, ktoré prehovárajú k detskej duši. Tak teda aj „rodiča okúsia slané hviezdy“ (s. 6), „vyhodím vrece naplnené rodičovským krikom“ (s. 24) a i. Netradičné a rovnako zaujímavé sú aj asociácie, ktoré sa spájajú s každodennými problémami detí. Napríklad, keď sa chlapec dostane do problémov pred rodičmi v básni Domáci koncert: „Často brnkám rodičom na struny (...) Husľovým kľúčom zamknem dvere (...) mama začne pred dverami spievať // vysokým hlasom (...) oco začne bubnovať na dvere (...) na gitarovom sóle // odletím von ku kamarátke“ (s. 19).
Štruktúru básní v dobrom narúša občas grafické spracovanie, keď písmená v riadkoch padajú nadol ako snehová vločka (báseň Pád snehovej vločky) alebo inde zas detskú tvár pohládza láska z maminej dlane (báseň Moja dlaň).
O ilustrácie sa postarala Katarína Ilkovičová, ktorá za svoju tvorbu takisto získala niekoľko ocenení. Venuje sa grafickému dizajnu, kreslí ilustrácie do časopisov Ծč, Včelka č Zornička. Jej pastelové farby s využitím modrej, bielej, žltej, oranžovo-červenej, jemne sivej a výnimočne zelenej dodávajú dielu veselý nádych a pútajú jednoduchosťou a umeleckým vyjadrením. Akoby až snové, no stále živé a sýte farby, sú detskému čtateľovi blízke a navodzujú pocit nebeskej nekonečnosti i morských tajomností. Text a ilustrácie sú navzájom prepojené a vizuálny zážitok spolu s čítaním básní otvára priestory pre fantazírovanie a ponorenie sa do detskej duše.
Kniha má určte čo ponúknuť každému čtateľovi, č už malému, alebo väčšiemu, ktorý ju vezme do rúk a zatúži ponoriť sa do morských hĺbok č dotknúť sa hviezd. Jej jednoduchá, no zároveň prepracovaná pointa a nazeranie na svet detskými očami nejedného čtateľa odbremení od problémov sveta dospelých a aspoň na chvíľu nás vráti do fantázií jedného malého chlapca č dievčaťa z panelákového bytu moderného 21. storoča, kde deti sú deťmi, problémy oblakmi a fantázia má dvere vždy dokorán.
