ղľáԾ
Hrdinovia slovenského Babylonu
Peter Pišťanek: Rivers of Babylon
Bratislava, L. C. A. Publishers Group 2003
Keď vyšiel roku 1991 román Petra Pišťanka snázvom Rivers of Babylon, vzbudil značný čitateľský ohlas apo jeho filmovom spracovaní roku 1998 (režisér Vlado Balco) sa záujem otento text ešte zvýšil. To už medzitým vyšlo knižne pokračovanie spodtitulom Drevená dedina aroku 1999 ságu na trilógiu doplnila knižka snázvom Rivers of Babylon – Fredyho koniec. Teraz sa kčitateľom dostáva vtreťom vydaní prvá časť azvyšné dve na seba tiež nedajú dlho čakať.
Román Rivers of Babylon bol jednou z prvých reakcií na stav slovenskej spoločnosti po páde komunizmu, na „skvelý život“ uprostred zrazu nadobudnutej slobody, ktorá poskytuje rovnaké možnosti pre každého, kto sa vie vynájsť avyužiť príležitosť. Je ukážkou populárnej modernej literatúry, kde je umeleckosť výrazne zatlačená dokumentárnosťou – fabula diela zložená zosudov mnohých postáv sa pri detailnejšom zábere do značnej miery opiera ovyberanie typického aviac či menej známeho, čo je však doplnené silnou hyperbolizáciou airóniou. Stret absurdného askutočného – či už ide obezprostrednú realitu alebo len autorovo očakávanie, ktoré my sodstupom času za realitu považujeme – pôsobí vkonečnom dôsledku groteskne, veď majiteľom luxusného hotela Ambassador, ako aj všetkých okolitých obchodných domov sa stane kurič, ktorý sa jedného dňa nahneval na riaditeľa, vypol kúrenie apostupne sa so svojím vypočítavým sedliackym rozumom vypracoval na nenahraditeľnú osobnosť mesta ištátu, zatiaľ čo bývalý riaditeľ mrzne vo svojej pracovni... Ostatné osudy hrdinov tejto knižky sú postavené na podobnom princípe – zmysel pre detail má navodiť zdanie reálna, no postava – pseudohrdina nie je ničím iným, než figúrkou bez zvláštnej psychologizácie, pokriveným charakterom ochotným kedykoľvek sa prispôsobiť okolnostiam.
Vo formálnej stránke románu sa zvláštna dynamika dosahuje neoznačovaním priamej reči úvodzovkami, takže čitateľovi chvíľku trvá, kým sa vtakomto netradične rozčlenenom texte naučí bez problémov pohybovať. Často sa takto priama reč posúva do nezúčastnenej tretej osoby arozprávač sa celkom stráca, lebo ho vurčitých momentoch nahrádza samotná postava.
Nech je román Rivers of Babylon akokoľvek povrchný pri dôslednom prieniku do psychiky postáv, miestami gýčovitý, vulgárny, surový až perverzný, je vňom veľa pravdy, ale aj odstupu vyjadreného prostredníctvom ironického gesta; autor nepoúča, jeho výsmech asatira sú namieste, rovnako ostré voči všetkým, ktorí si ich zaslúžia.
Adela Gabríková
