��������

Robert Hakala: Rekviem za Ježiša K.

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

Robert Hakala (1958) sa pohybuje v literárnom priestore už dlhšie. Píše poviedky, satirické útvary, no jadrom jeho tvorby je poézia. Knižne doteraz vydal dve básnické zbierky: Mäsožravé mesto (1993) a Deň pre bláznov a panny (1998). Prejavil sa v nich ako autor civilnej lyriky, ako básnik zobrazujúci cez prizmu každodennosti chvenia a poryvy nášho bytia.

Nová zbierka básní Rekviem za Ježiša K. pozostáva z dvoch častí. V prvej Zlodej pohľadov autor nadväzuje na svoju doterajšiu lyrickú tvorbu. Prelínajú sa v nej úvahy o živote, záznamy nálad, spomienky na detstvo i myšlienky na smrť. Pravda, je tu zreteľný istý posun. Básnik sa ľudsky i autorsky formuje. V porovnaní s predchádzajúcimi zbierkami tu nachádzame viac vážnych tónov, viac spomienkovo a úvahovo ladených veršov. Lyrický subjekt nielen registruje, ale aj hodnotí, pýta sa a hľadá odpovede. Niektoré verše predznamenávajú tematické a ideové zameranie nasledujúcej časti.

Druhú časť zbierky tvorí básnický cyklus Rekviem za Ježiša K., v ktorom sa autor nekonvenčne a osobito vyrovnáva s niektorými tradičnými témami. Ide o odvážny a náročný, ale vcelku vydarený pokus spojiť trvalé s dočasným, všeobecné s konkrétnym, všeľudské s osobným. Biblické postavy, udalosti a motívy sa v týchto veršoch stávajú súčasťou života súčasníka, akoby čas nehral úlohu, sú spájané a konfrontované s postojmi lyrického subjektu – človeka žijúceho tu a teraz. Mnoho napovedajú už názvy jednotlivých básní, spomeňme niektoré: Adam a Eva, Vianoce 01, Monológ Jána Krstiteľa, Evanjelium podľa Judáša, Precitnutie v očistci. Je prirodzené, že forma i obraznosť básní sú prispôsobené tematike. Voľný verš sa stáva disciplinovanejším, niektoré básne majú epištolárny charakter.

Hakalov lyrický subjekt vie byť pokorný i vzdorovitý, jemný i drsný. V básni Chyba v programe čí�ٲ�����: „Už ma nič nebaví / Zresetuj ma / kopancom do hlavy“ (s. 7). Paradoxne, väčšiu poetickú silu a účinnosť majú verše, v ktorých zaznievajú zmierlivejšie tóny, také vzácne a potrebné vo svete plnom hluku a násilia (báseň ������ǰ�ǰ���, s. 12): „Horíš a spaľuješ / moje vnútro. // V tebe sa chvejú / moje verše. // V noci ti búcham / na bránu večnosti...“

Celá zbierka je napísaná voľným veršom, autor občas použil rým, a to najmä v závere básní na zvýraznenie pointy. Jazyk je súčasný, neprikrášlený, čo prináša: na jednej strane aktualizáciu a oživenie, na druhej strane vzhľadom k tematike miestami rušivo pôsobiace (slangové) výrazy napríklad z technickej oblasti (laptop, fax, esemeska a pod.). Niekde však takáto lexika vytvára zaujímavý kontrapunkt vo vzťahu k zvolenej téme. Možno tu hovoriť o kontraste nízkeho a vysokého, úbohého a vznešeného, profánneho a sakrálneho.

Básnik Robert Hakala sa veľmi neobzerá po módnych vzoroch, píše svojsky, prirodzene. Dokáže plodne zužitkovať aj zdanlivo všednú či nezaujímavú tému, zachytiť nevšednosť každodennosti. Vážne otázky a témy spracováva bez zbytočného sentimentu alebo znesväcovania, pričom využíva jazykové prostriedky dnešnej doby. Rekviem za Ježiša K. je plnokrvnou umeleckou výpoveďou o živote a hľadaní jeho zmyslu. Pokúsil sa v nej tvorivo skĺbiť témy časové a nadčasové. Dal si ťažkú úlohu, ale zrejme s vedomím, že usilovať sa o nemožné je neraz predpokladom dosiahnutia možného – v živote i v umení.

Ján Maršálek