ղľáԾ
Dobré verše zostávajú
Teodor Križka: Beata Nox, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009
Teodor Križka patrí kpopredným súčasným básnikom. Knižne debutoval roku 1983 lyrickou zbierkou Zaklínanie jari. Vposlednom období vydal zbierky básní Smädná voda (2004), Bozk slzou (2008) aSkorocely (2008), ako aj knihu autobiografických esejí averšov Srdce Sizyfos. Venuje sa tiež prekladaniu poézie (Pasternak, Rilke...) apopritom vydáva dvojtýždenník Kultúra.
Beata Nox (v preklade Blažená noc) je trojčasťový básnický cyklus 75 básní. Komponovaný je na spôsob hudobnej skladby akaždá jeho časť (Veta prvá, Veta druhá, Veta tretia) má25 očíslovaných básní bez názvu, pričom každá pozostáva zo štyroch štvorverší. Zuvedeného vidno, že autor speje ksymetrii aharmónii, svojim básňam icelej zbierke dal pevnú apremyslenú štruktúru – trvácnosť si zjavne váži viac ako novosť, nechce provokovať ani ohurovať, chce tvoriť poéziu spätú skrásou.
Vprvej časti básnik ospevuje krásu vrôznych podobách, dáva ju do súvisu smilosťou, svetlom, čistotou... Lyrický subjekt hovorí oviere anádeji. Vo Vete druhej čítame opremene srdca láskou, opravde aznova okráse. Na niekoľkých miestach, vrámci celej zbierky, verše vyúsťujú do modlitby. Aj tu nachádzame spevný rytmus, objavné rýmy aobraznosť. Vzáverečnej časti najsilnejšie zaznievajú velebné tóny oslavy Krásy, Pravdy aDobra. Básnik sprostredkúva pôsobivé aúčinné slová vrásniace dušu.
Gréckokatolícky kňaz abásnik Jozef Tóth vdoslove pekne amúdro charakterizuje toto dielo: „Je to integrálna poézia, akýsi druh poézie zjavenia, kde sa najzákladnejšie veci: filozofia, teológia, veda iviera harmonicky zjavujú vbásnickej jednote.“ Možno dodať, že Križkovo tvorivé úsilie smeruje ksyntéze, berie do úvahy všetko, čopatrí kživotu – časné ivečné, zmyslové inadzmyslové, ťaživé ipovznášajúce.
Krásne je to, sčím vnútorne súhlasíme, čo nás napĺňa radosťou. Neopracovaný kamienok znejakého pamätného miesta nás môže tešiť viac ako do pravidelného tvaru vybrúsený drahý kameň. Ztohto pohľadu by Križkovej poézii neuškodila troška nepravidelnosti, resp. uvoľnenosti formy. Naproti tomu, vporovnaní smnožstvom kostrbatých, remeselne nezvládnutých textov, ktoré časopisecky alebo aj knižne vychádzajú asú vydávané zapoéziu, sú jeho verše naozaj lahôdkou pre milovníka poézie. Možno len obdivovať jeho talent atvorivú energiu, jeho schopnosť skĺbiť (prostredníctvom pekného asviežeho jazyka) obsah aformu.
Ján Maršálek
