V sú膷asnej fáze vývoja slovenskej literatúry mô啪eme pozorova钮 tendenciu preferovania spolo膷ensky záva啪ných tém najmä autormi tzv. 啪ánrovej literatúry. Mnohí spisovatelia sa bránia rozde木ovaniu kníh do kategórií umeleckej a populárnej literatúry, ke膹啪e táto opozícia koreluje s opozíciou vysoká – nízka, a teda v dôsledku, kvalitná – menej kvalitná. Jozef Karika v nedávnom rozhovore s Róbertom Kotianom (Kaviare艌 na Patrónke) uviedol, 啪e v zahrani膷í sa pri rozde木ovaní literatúry uplat艌uje najmä k木ú膷 vá啪nosti a dôle啪itosti tém, ktorými sa diela zaoberajú. Ak tematizujú spolo膷ensky záva啪né témy, sú pova啪ované za umelecké a ak sa zaoberajú osobnými dojmami, neurózami autora a podobne, patria k populárnym 啪ánrom. Z tohto h木adiska by sa kniha Ivony Gallovej Stromy rastú do neba mala radi钮 medzi umelecké prózy, preto啪e na 191 stranách sa autorka dotýka obdobia 膶esko-Slovenska, Slovenského štátu, 2. svetovej vojny, socializmu, spomína sa emigrácia – všetko teda spolo膷ensky významné momenty slovenskej histórie 20. storo膷ia. Do týchto kulís sú zasadené 啪ivotné osudy protagonistu Milana Kasanického a jeho rodiny.
Téma teda má potenciál, aká je však jej realizácia? Z h木adiska štýlu sú pre prozai膷ku typické košaté, nákladné vety plné prívlastkov. Azda sa za tým skrýva autorkino prihlásenie sa k Margite Figuli prostredníctvom úvodného citátu a Figuli sa volá aj matka protagonistu. Gallová mo啪no chcela evokova钮 biblickú štylizáciu Troch gaštanových koní, lyrický pátos a metaforizáciu výrazu. Tá nadmernos钮 vo výraze by sama osebe nemusela by钮 nedostatkom, keby také vety neboli u Gallovej takmer všetky. Text sa preto nijakým spôsobom nedynamizuje, nerytmizuje, štýl prózy je nesmierne jednotvárny a 钮a啪kopádny.
Postavy románu sú kontrastne odlíšené, 膷itate木 木ahko identifikuje dobrých a zlých. Zápornos钮 postáv sa prejavuje pri vnútorných i vonkajších charakteristikách, ak sa v románe vyskytne gardista, musí to by钮 „chudý dlhá艌 s vyrá啪kami, 膷o mu špatili tvár“ (s. 145) alebo iný mu啪, ktorý „pod 膷iapkou skrýval plešinu, leskla sa mu tvár, pri chôdzi sa mu triaslo brucho aj dvojitá brada. V malej okrúhlej tvári mal zasadené dve prasacie o膷i“ (s. 126). Spisovate木ka sa takýmto spôsobom pois钮uje, aby si 膷itate木 dokázal postavy hodnotovo zaradi钮, ak by tak nezvládol pod木a ich konania.
Protagonista románu Milan steles艌uje všetky klady rozprávkového princa. Gallová dáva nazrie钮 do psychiky dospievajúceho mladého mu啪a, v ktorom sa prebudil erotický cit: „Stále bol za木úbený do Paulínky. Tú啪il po nej ove木a viac ako kedysi po torte. Vlastne sa ta nedalo porovna钮, boli to dva úplne odlišné pocity. Paulínka mu v 啪ivote chýbala tak bytostne, a啪 mu zvieralo srdce. Tak rád by ju vystískal, vybozkával, h木adel jej úprimne do o膷í... S 艌ou by aj tancoval alebo len tak be啪al ruka v ruke po medziach, lúkach a horských strá艌ach“ (s. 81). Ako vidno aj z citovaného úryvku, výraznou vlastnos钮ou románu Stromy rastú do neba je sentimentálnos钮. Autorka sa jej nevyhýba pri charakterizácii vnútorných pochodov postáv prostredníctvom fyzického detailu, ktorý je podávaný erárnymi spôsobmi 膷ervenej kni啪nice: „ke膹 v kuchyni osamela, pokropila horkými slzami vankúš“ (s. 16), „tvár jej zalial rumenec“ (s. 17), ani pri citovo exponovaných pasá啪ach, napríklad pri opise línie lásky medzi hlavnými hrdinami, Milanom a Paulou. Tieto 膷asti by pre svoju významovú za钮a啪enos钮 mohli by钮 vyvá啪ené striedmejším jazykom, metaforou 膷i skratkou – ale nie sú; prozai膷ka sa cie木avedome vrhá do v暮n gý膷u: „S nedostatkom telesnej lásky silnelo ich duchovné puto a spojenectvo s艜dc posúvalo hranice lásky. Švitorili si ako dve hrdli膷ky, v snahe dozvedie钮 sa o sebe všetko a spoji钮 dve mysle do jednej sa vydr啪ali rozpráva钮 celé hodiny a dni. Vytvorilo sa medzi nimi pevné, nevidite木né puto dvoch bytostí, dvoch vtá膷at, ktorým 啪ivotný víchor lámal krídla a ony sa stále pokúšajú vzlietnu钮“ (s. 90).
Zadná strana knihy hovorí, 啪e tento román je kniha „plná 木udských drám, neš钮astia, zúfalstva, nenávisti, lásky aj radosti“. Ak sa 膷itate木 sústredí len na tieto prvky a iné si nevšíma, próza ho mô啪e uspokoji钮 – máme však do膷inenia s literatúrou špeciálnych funkcií, 啪ánrovou literatúrou. V tomto prípade ide o literatúru pre 啪eny, ktorá má rekreatívnu funkciu – 膷itate木ka si mô啪e pri 膷ítaní oddýchnu钮 a zárove艌 sa doja钮. Gallovej jednoducho chýba umelecký fortie木 písa钮 problémovo a nepovrchne, a to je azda rozhodujúcim k木ú膷om, pod木a ktorého sa rozlišuje literatúra 啪ánrová a umelecká. Téma nesta膷í.
Tamara Janecová
