Po prečítaní Gettingovej zbierky próz Polámané nohy baletiek zostane včitateľovi množstvo otázok. Sodpoveďami je to už horšie, ale čo ak „zmysel nikdy nebol vtom, aby to dávalo zmysel?“ (s. 11).
Gettingov rozprávač premýšľa nad existencialistickými otázkami prostredníctvom svojich postáv, žijúcich vbežnom stereotype, ktoré ale svojou sociálnou rolou nadobudli nálepku, ktorá ich zbežnej spoločnosti práveže vyčleňuje. Na svet vpríbehu sa pozerá cez optikuvynálezcu zvláštneho stroja či cez skupinu hrdinov zvtipov (policajt, Róm, blondína, sluha, Ježiš, Škót, Žid), ktorá by mala zrejme pôsobiť smiešne, ale popri ostatných náladách vprózach je to skôr smiech cez žiaľ amyšlienka, či nie je spoločnosť náhodou plná „hrdinov“ zvtipných historiek.
Ak by však ľudstvo vrámci svojich životov malo vzhliadnuť kniečomu božskému, amalo možnosť sa takejto entity čokoľvek spýtať, ako by to využilo? „Mýliš sa muž, my nemáme dôvod ti niečo vyvracať“ (s. 47). Tak by asi znela odpoveď. Getting nazval vkrátkych scénach božskú osobnosť Majestátom. Ľudia sú len čísla, odpovede veľmi nejasné a výsledok stále rovnaký –nikdy nekončiaca túžba poznať zmysel života.
Niektoré diela zo zbierky musí citlivé oko amyseľ vnímať pozornejšie akritickejšie zároveň. Autor vpróze Jeden z dní ǻپٳܱdz Zápisky extatika naplno využije existencializmus a cez drsnejší jazyk vykreslírealitu príbehu vnie príjemných aslastných obrazoch. „Až na to, že to bola nudná podlízavá nula, ľudská štetka,... som proti Alfonsovi Zbronsovi nemal nič“ (s. 37). Je zážitkom sledovať voľný prúd myšlienok osvete, vktorých dôležitú úlohu hrá rozpoltenosť, emócie, ako aj meniace sa tempo astupňovanie.
Efektné je napríklad Obesisko – miesto, kde môže ktokoľvek dobrovoľne ukončiť svoj život obesením. Absurdita nie je len vpriestore apostavách, ale hlavne vnápade vymyslieť priestor, kde sa dá, bez akýchkoľvek podozrení asnahy zachrániť ľudský život, „spokojne“ spáchať samovražda. „Načo skoncovať so životom vtmavej prevlhnutej pivnici, keď všetko možno vykonať na vyhradenej lokalite asvysokým stupňom spoľahlivosti“ (s. 62). Jazyk reklamy je „súčasťou výbavy“ adáva tejto absurdnej próze šmrnc.
Getting sa so svojimi postavami nehrá acez svojské názory donúti čitateľa konfrontovať sa s pokrivenou realitou, zamyslieť sa nad jej absurditou. Na druhej strane si vytvára aj priestor na kritiku súčasnej spoločnosti. Prózy získajú potrebnú hĺbku amyšlienky včitateľovej mysli môžu ešte dlho rezonovať.
Prostredie príbehu, mesto, pôsobí veľmi nezmyselne. Zhľadiska stereotypov tu nejde opriestor moderného života, ruchu, napredovania a slobody. Obyvateľov vítajú bilboardy sheslami Vitajte vo vyhnanstve (s. 30), alebo ho rozprávač zaraďuje na perifériu (s. 57) či koniec všetkého (s. 140).
Príbehy sú remeselne dobre spracované. Autor používa široké štýlové spektrum jazyka. Dej príbehov postupuje rýchlo, niekedy až nekoordinovane využíva voľný prúd myšlienok. Nálada próz vzbierke Polámané nohy baletiek je možno temnejšia, ale rozhodne by nemala odrádzať od čítania.
Lucia Horská