��������

Artis Omnis 2014

Peter Getting sa rozhodol prerozprávať staré mýty a legendy, ktoré sa podľa jeho mienky mohli stať aj inak. V tridsiatich príbehoch sa zamýšľa nad ich logikou a vdychuje im novú dušu. Čitateľom ponúka iný výklad biblických príbehov (o Noemovej arche, Rajskej záhrade, o Salomé a hlave Jána Krstiteľa), gréckych mýtov (o Diogenovi, Sizyfovi, Pygmalionovi) alebo len obyčajných slovných spojení. Texty sprevádzajú koláže Pavla Čejku.

V útlej knižke a v podobe krátkych až superkrátkych útvarov, ktorých žáner sa nedá presne definovať, Getting ironizuje dávne príbehy, ktoré si vybral na základe vlastného kľúča. Zoradenie tém je rovnako náhodné ako ich výber. Do tradičných príbehov zabŕda, polemizuje nad nimi. Jeho zámer však niekedy zostáva bez pointy a aj irónia je často bez šťavy. Používanie zátvoriek na vysvetlenie vtipu, napríklad v príbehu o Sizyfovi: „(my dodávame, že ruky si utieral do trička Like a Rolling Stone...)“ alebo pri sexuálnych praktikách Herodesa: „núbijskí divosi súložili s divými kozami, ktorým počas vyvrcholenia (svojho, nie kôz) podrezávali hrdlá“, nie je najšťastnejší štylistický prvok. Namiesto pridania vtipnosti môže čitateľa vyrušovať a navyše vyznieva tak, ako by autor nevedel tento vtip umiestniť do textu iným spôsobom. Gettingove úvahy o tom, ako by sa mohli stať známe príbehy, keby neboli písané oficiálne, pôsobia neucelene a skratkovito, skôr ako komentáre, a nie ako plnohodnotné žánre.

Pri čítaní sa môže tiež stať, že sa v príbehoch stratíte, lebo Getting totiž predpokladá, že jeho čitateľ pôvodný príbeh dobre pozná. Pozitívom knižky je, že neznáme príbehy nás motivujú hľadať ďalej, pátrať po oficiálnom zdroji. Kniha Petra Gettinga však okrem nie veľmi podarených útvarov obsahuje aj tie vydarenejšie. Jej formát si môžete vziať do MHD a čítanie môže vyvolať úsmev na tvári a malé uvoľnenie v zhone dňa.