ղľáԾ
Milena Lenderová akol.: Ženy skufříkem anadějí
Praha: Karolinum, 2020
Kto sa rád zaoberá históriou, nie však históriou udalostí, získa prostredníctvom knihy Mileny Lenderovej Ženy skufříkem anadějí množstvo vedomostí o premenách európskej spoločnosti od čias osvietenského štátu približne do polovice 20. storočia. Kniha sa venuje premene pôrodných babíc napôrodné asistentky. Autori sa veľmi podrobne zaoberali procesmi, ktoré osvietenský štát uplatňoval vprípade pôrodných babíc. Vďaka nim nadobúdala európska komunita podobu, akú zažívame dnes.
Autori knihu rozdelili do siedmich kapitol, vktorých sa snažili zachytiť najrôznejšie aspekty rolí apremien pôrodných babíc, neskôr asistentiek. Najskôr sa venovali vývoju legislatívy, ktorá upravovala pôsobenie pôrodných babíc vhabsburskej monarchii. Značnú pozornosť venovali ivzdelávaniu budúcich pôrodných babičiek. Pod vplyvom nárastu poznatkov oľudskom tele monarchie meniace sa namoderné štáty sa od polovice 18. storočia snažili regulovať ičinnosť pôrodných babíc. Najskôr od nich začali požadovať odborné vzdelanie na lekárskych fakultách. Nešlo opríliš hlboké vzdelanie, keďže kurzy trvali od troch do šiestich mesiacov aženy si ich museli platiť. Najprv sa na vzdelávanie mohli prihlasovať len ženy, ktoré mali vlastnú skúsenosť spôrodom. Neskôr bolo od tejto podmienky upustené, čo umožnilo príchod imladých žien bez záväzkov, atým aj intenzívnejšie vzdelávanie. Rakúsko-uhorská monarchia vzdelávala nové babice vjazykoch monarchie; včeských krajinách v češtine anemčine avuhorskej časti to boli jazyky maďarčina, nemčina islovenčina.
Druhá kapitola sa zaoberá vzťahom cirkvi kbabiciam ak premene ich vzájomného vzťahu. Pôrodné babice mali okrem povinnosti priviesť na svet zdravé dieťa aošetriť rodičku aj významnú obradovú úlohu. Do začiatku 20. storočia to boli ony, ktoré prinášali dieťa na krst. Zároveň boli poučené, ako poskytnúť núdzový krst vprípade nebezpečenstva smrti novorodenca. Pod vplyvom nariadení štátu, ktorý babiciam dával aj úlohu robiť úradné záznamy – zapísanie do matrík, sa obradová úloha babíc vytratila.
Tretiu kapitolu venovali autori aautorky knihy vzťahom medzi lekármi apôrodnými babicami. Pôvodne bola prítomnosť mužov pri pôrode nemysliteľná, ale postupne sa presadzovali voblasti pôrodníctva čoraz väčšmi. Zároveň sa pôrod presunul do sféry liečebných postupov. Táto skutočnosť vyvolávala medzi babicami alekármi napätie, čo výrazne ovplyvnilo aj súčasnú podobu pôrodníctva.
Štvrtá kapitola sa venuje pokusu okolektívny portrét pôrodnej babice, neskôr asistentky. Vpiatej kapitole je priblížená aj negatívna rola tých babíc, ktoré robili potraty. Šiesta kapitola popisujeproces formovania stavovského povedomia apostupnú premenu babíc na pôrodné asistentky aženské sestry.
Záver knihy je venovaný modernej literatúre vzťahujúcej sa ktéme pôrodov. Vo svete sa téma skúma nielen z medicínskeho, ale aj kultúrno-antropologického hľadiska. Práve kultúrno-antropologický prístup otvára nové pohľady na tému apomáha porozumieť mnohým aspektom pôrodníctva.
