ղľáԾ
Martin Pollack: Halič. Putovanie po stratenom svete
Preklad: Michal Hvorecký
Žilina: Absynt, 2020
ղ岹ٱľٱ Absynt prinieslo na slovenský trh žáner, ktorý tu značne chýbal. Ide oliteratúru faktu alebo slovami zakladateľov Absyntu o reportážnu literatúru. Vďaka nej si mohli čitatelia výrazne rozšíriť svoj obzor vedomostí prevažne zoblasti moderných dejín. Už tretí raz Absynt vydal dielo rakúskeho spisovateľa areportéra Martina Pollacka. Po knihe Smrť vbunkri, ktorá opisuje udalosti zobdobia druhej svetovej vojny, sa čitatelia opäť môžu ponoriť do čias prelomu 19. a20. storočia, ako vprvej knihe preloženej do slovenčiny, Americký cisár.
Vdiele Halič – Putovanie po stratenom svete nás Martin Pollack imaginárne pozýva na územie dnešného juhovýchodného Poľska, západnej Ukrajiny akúska Rumunska okolo roku 1900, ktoré však vtom čase tvorilo kompaktnú krajinu, prináležiacu rakúskej časti Habsburskej monarchie a známu pod názvom Korunná krajina Kráľovstvo Haličské aVladimírske, tzv. Halič – nemecky Kronland Königreich Galizien und Lodomerien, Galizien. Habsburgovci si uvedomovali význam Haliče ako pomedzného územia medzi katolíckou agréckokatolíckou cirkvou aj ako spojnicu medzi baltským územím ajuhovýchodnou Európou, ktorá sa stala nárazníkom pred vzrastajúcou Ruskou ríšou. Habsburgovci sa preto cielene snažili dostať územie Haliče pod svoju správu. Pevnejšie začleňovanie krakúskej časti monarchie sa začalo vroku 1772, keď sa pri prvom delení Poľska stalo súčasťou koruny habsburského dvora. Neskôr, vroku 1804, sa Halič stala súčasťou Rakúskej ríše apo Rakúsko-uhorskom vyrovnaní vroku 1867 Habsburgovci územie pričlenili pod svoju správu, hoci teritoriálne ihistoricky malo bližšie kUhorsku. Dnes Halič ako ucelené územie neexistuje, je rozdelená medzi tri štáty – Poľsko, Ukrajinu a Rumunsko. Zniekdajšej historickej krajiny ostali najmä mestá, zktorých mnohé svoju históriu píšu od 10. storočia. Práve mestá aniektoré dediny sa stali osou „bedekra“ Martina Pollacka.
Aby Habsburgovci mohli svoje získané územie efektívne spravovať abyť sním vkontakte zďalekej Viedne, začali veľmi skoro svýstavbou železnice (1837). Železnica prepojila shlavným mestom monarchie všetky dôležité mestá vHaliči. Pollack vo svojej imaginárnej reportáži zroku 1900 cestoval vlakom a postupoval od najzápadnejších miest Haliče Tarnova aPrzemyslu postupne na juhovýchod do Kolomyje, Kutov acez Zališčyki, Bučač a Tarnopolspäť do Ľvova, hlavného mesta provincie. Knihu tvoria kapitolky venované jednotlivým mestám aokolitým väčším dedinám, ktoré sa ocitli na železničnej trase. Cestu môže čitateľ sledovať aj prostredníctvom mapy Königreich Galicien und Lodomerien zroku 1824 na prebale knihy aj so stranami, na ktorých sa začína reportáž zdaného mesta.
Čím bola Halič pozoruhodná? Okolo roku 1900 tu existoval úžasný rôznorodý svet jazykov, náboženstiev akultúr. Žili tu spolu Poliaci, Židia, Nemci, Maďari, Rumuni, Arméni aniekoľko etnických skupín východných Slovanov – Huculi, Bojkovia aLemkovia, hovoriaci svojimi dialektmi. Teda podobne, ako nemecké obyvateľstvo hovorilo najrôznejšími dialektmi, podľa oblasti, zktorej prišli. Aj židovské obyvateľstvo hovorilo viacerými jazykmi jidiš, nemecky alebo poľsky. Skrátka, dokonalá zmes najrôznejších jazykov ináboženstiev – katolíci, gréckokatolíci ajizraeliti – snajrôznejšími smermi. Každá skupina si pestovala svoju kultúru – písomnú, odevnú či bývania. Medzi jednotlivými sídlami boli značné rozdiely, či už išlo o mestá, kde dominovalo nemecky hovoriace obyvateľstvo, alebo mestá – tzv. štetle, kde prevažovali židovskí obyvatelia. Zároveň tu boli mestá, vktorých ste našli všetko spolu, ako napr. Černovice.
Stav okolo roku 1900 je výsledkom vývoja niekoľkých storočí. Trvalo sa tu usídlili západní avýchodní Slovania, z ktorých sa postupne sformovali Poliaci, Rusíni či Ukrajinci. Územie budúcej Haliče priťahovalo pozornosť už od raného stredoveku, pretože bolo na spojnici obchodnej cesty zo strednej Európy na sever do Novgorodu a Birky. Vďaka tomu veľmi skoro vznikli mestá ako Przemyśl, Ľvov aBrody, ktoré pútali obchodníkov najmä židovského pôvodu aneskôr i Arménov.
M. Pollack zachytil vknihe začiatok konca tohto pozoruhodného sveta. Veľmi plasticky apresvedčivo sa mu podarilo opísať obyvateľov Haliče, ich sídla a prírodné prostredie. Detailný obraz sa mu podarilo vytvoriť aj vďaka rozsiahlym citáciám zápiskov aspomienok haličských ibukovinských autorov. Priblížil igeograficky podmienené rozdiely vživotnom štýle jednotlivých etnických skupín, čo spôsobilo, že si rôzne kultúrno-etnické skupiny nekonkurovali, ale vzájomne sa dopĺňali.
Je neuveriteľné anesmierne smutné, ako za necelé tri desaťročia zmizli ľudia a ich svet, ktorý sa tu formoval afungoval po stáročia. Žiaľ, mnohí vtedajší obyvatelia Haliče na začiatku 20. storočia prorocky tušili, že ich krajina je miestom bez budúcnosti. Mnohé ich opisy sú plné smútku nad bezútešnou situáciou tamojšieho obyvateľstva. Habsburské či neskôr rakúske dedičstvo je však dodnes vmnohých mestách viditeľné. Spoločným prvkom sú Ringplätze – námestia, kde sa sústreďoval kultúrny a obchodný život. Na námestiach ste našli vyššie školy, kaviarne, obchody ikultúrne inštitúcie. Rakúska monarchia spomenutou urbanizáciou vtláčala svoju pečať nielen vHaliči, ale na všetkých svojich spravovaných územiach, najmä tých, ktoré bolo potrebné obnovovať po porazení astiahnutí sa Osmanskej ríše.
Niekdajšia Halič bolo územie ležiace zdanlivo mimo záujmu európskych mocností, ktorého by sa tzv. veľké dejiny vôbec nemali dotýkať. Žiaľ, skutočnosť je opačná. Práve dianie na scéne veľkých dejín sa veľmi smutne, až kruto podpísalo na dnešnej neexistencii tejto historickej krajiny. Začiatkom zániku bola prvá svetová vojna adefinitívnu bodku za rozpadom historickej krajiny dal pakt Ribbentrop-Molotov, dohovor dvoch zločineckých systémov, ktorý ovplyvňuje politické rozdelenie stredovýchodnej Európy dodnes.
Kniha Halič. Putovanie po stratenom svete by mohla byť inšpiráciou aj pre podobnú knihu, ktorá by rozprávala onašej krajine okolo roku 1900. Vmnohom sa totiž územiu historickej Haliče podobáme. Dnes si už možno mnohí neuvedomujú, že kultúrna pestrosť Haliče nebola ničím výnimočným ani vnašom priestore. Aj na území južne od Tatier bol svet viacerých jazykov a náboženstiev. Podobne ako vHaliči aj unás žili uvedené skupiny vo vzájomnej symbióze. Malou lastovičku amožno dobrým základom podobnej knihy bola výstava „Mikuláš nejestvuje“ prekladateľa knihy Michala Hvoreckého, ktorý sa prekladu zhostil veľmi dobre.
