ղľáԾ
Bratislava, Ikar 2010.
Preklad Zora Sadloňová
Horiaca Eiffelovka, preťažená stotisíc ľuďmi, ktorí sa na nej upečú zaživa, lebo utekajú pred kalnou, lepkavou vodou, zaplavujúcou Paríž. Atentáty, bomby, výbuchy a požiare. Paralela so zrútením amerických Dvojičiek vroku 2001. Apokalypsa, katastrofické vízie, zánik ľudstva, zánik civilizácie... To sú témy, ktoré sa so železnou pravidelnosťou opakujú vknihách ajfilmoch posledného desaťročia. Žeby sme sa báli trestu zasvoju nepoučiteľnosť?
Sylvain aGervaise Massonovci, syn amatka, sú kParížu silne citovo pripútaní. Až prehnane, ako sa vám bude zdať, keď sa začítate dotejto zdanlivo sci-fi, alekulisami veľmi reálnej knihy. Paríž, krásne mesto stajuplnou históriu, kedysi bájna Lutécia, dnes veľkomesto, kde sastretávajú vplyvy rozličných civilizácií, má svoje katakomby. To má koniec koncov každá metropola, alenie každá jeodsúdená na zánik. Treba mať veľkú trpezlivosť, kým sa čitateľ prehryzie zhruba dotroch štvrtín knihy, kde začne skladačka čudných udalostí, zvláštnych ľudí anie každodenných javov doseba konečne zapadať.
Nástroje, ktoré autor použil navystavanie dramatického deja, nie sú vliteratúre novinkami: striedanie výpovedí, dokonca ajstriedanie typov písma, rozličné prostredie, faktografickou skratkou podané nevysvetliteľné udalosti; potom dômyselné využitie gradácie deja faktami: hriech národa v dávnej minulosti, náznaky rasizmu asegregácie, hrozba vymierania, únik doizolácie, hľadanie vinníkov, hľadanie záchrancov... Aneskutočná, neuveriteľná myšlienka, ktorá skrsne vhlave mladej vedkyne. Neváha na ňu použiť či zneužiť vlastné telo avlastné potomstvo. Acelú svoju isynovu budúcnosť...
Nicolas D´Estienne D´Orves (1974), francúzsky novinár a spisovateľ, je známy akoautor literatúry faktu. Predchádzajúce dielo, ktoré u nás vyšlo, Siroty zla, jeumnou kompiláciou historických skutočností aautorovej fantázie. Obracia sa dominulosti, ktorej korene i pažravé mladé úponky siahajú až do našich čias aovplyvňujú konanie mnohých ľudí iich potomkov. Posledné dniParíža sú vystavané narovnakých základoch, noautor priich tvorbe bohatšie využil fantáziu, alezakomponoval dodeja ajoveľa viac dramatických súvislostí.
