Keď sa púšťame do čítania knihy, berieme jej názov ako autorov pohľad na príbeh, ktorý nás čaká na stránkach jeho diela a mimovoľne sa ním riadime, hoci jeho význam plnšie pochopíme až keď knihu zavrieme. Vydavateľstvo Inaque ponúklo slovenským čitateľom krátky román talianskej spisovateľky Natalie Ginzburg ádz Chladné srdce v preklade Ivany Hlubockej. V Taliansku je dielo známe pod názvom Bolo to tak (Ė stato così), ktorý len neutrálne konštatuje, že sa niečo udialo a konanie postáv ponecháva na posúdenie čitateľovi. Slovenský názov je väčšmi hodnotiaci.
Chladné srdce je o tragickom príbehu, čo nám autorka naznačí hneď úvod: „Požiadala som ho: ,Povedz mi pravdu,‘ a on na to: ,Akú pravdu?‘ Napochytro čosi nakreslil do zápisníka a ukázal mi to: dlhočizný vlak s veľkým oblakom čierneho dymu, on sa vykláňa z okienka a máva vreckovkou. Strelila som mu medzi oči.“
Rozprávačka sa retrospektívne pokúša vysvetliť, ako sa veci udiali. Na návšteve u priateľov sa zoznamuje s Albertom, začnú sa stretávať a postupne sa spoznávať. O sebe a svojej rodine hovorí len ona, Alberto sa tomu vyhýba. Od priateľov sa dozvie, že žije s matkou, bohatou čudáckou ženou, ktorá študuje sanskrit a už roky nevychádza z domu. Až keď jeho matka zomrie, pozve ju k sebe a trochu sa jej zdôverí. Ona stále nevie, čo si má o ich vzťahu myslieť, trápi sa, rozoberá svoje city, až mu nakoniec povie, že ho ľúbi. Jeho to zaskočí, cíti sa s ňou dobre, pokladá ju za dobrú priateľku, ale neľúbi ju. Zdôverí sa, že je už roky zaľúbený do vydatej ženy a nevie si predstaviť, žeby niekedy žil s inou. Po čase ju však požiada o ruku a vysvetlí jej, že stačí, keď ho ľúbi ona, možno im spolu bude dobre, tak to je v mnohých manželstvách, stáva sa zriedka, aby sa vzali dvaja ľudia, ktorí sú do seba zaľúbení.
Predstaví ho rodičom, vezmú sa, idú na dva týždne na svadobnú cestu, po návrate sa prvýkrát milujú, ona cíti len hnus a hanbu, no myslí si, že to tak majú spočiatku všetky ženy. Po mesiaci odíde manžel na desať dní preč, chce ísť na výlet s priateľom Augustom. Ona však stretne Augusta na ulici a uvedomí si, že jej manžel klamal. Keď manžel znovu odíde, príde ju navštíviť Augusto a prezradí jej, že žena, za ktorou Alberto odchádza, sa volá Giovanna, nie je mimoriadna, ale za mlada bola pekná. Po návrate manžel zúri, že sa musí rozprávať o milenke, je to pre neho bolestný vzťah, manželia sa hádajú, zostanú však spolu, lebo čakajú dieťa. Keď sa dcéra narodí, matka sa upokojí, venuje sa dieťaťu, Alberto zostáva rozpoltený, no časom si uvedomí, že musí odísť z manželstva. Manželka to prijme, trávi viac času so svojou starou priateľkou Francescou, dokonca požiada Augusta, aby pozval Giovannu k nej na návštevu. Tá jej opíše náročný vzťah s Albertom, ktorého sa nevie vzdať, no kvôli synovi sa nechce rozviesť, hoci so svojím mužom nemá dobrý vzťah.
Dcéra už má tri roky a rozprávačka sa rozhodne prijať návrh Francescy na spoločný výlet do San Rema. Tam dcéra ochorie a nakoniec zomrie. Manžel sa vráti domov, je k smútiacej manželke veľmi dobrý, prisľúbi jej, že od nej neodíde, dokonca jej navrhne, aby mali ďalšie dieťa, čo by jej vrátilo chuť do života. Ona sa do neho znovu zamiluje, bojí sa, že ho stratí, myslí si, že zostáva s ňou iba z ľútosti. On sa jej prizná, že asi nemá veľmi rád nikoho, ani milenku. Po čase sa však znovu začne chystať na cestu a ku koncu románu prichádza tragická udalosť.
Po tridsiatich rokoch od prvého vydania románu sa autorka vyjadrila, že pri písaní Chladného srdca bola veľmi nešťastná a tak sa jej zámerom stalo popísať duševné rozpoloženie hlavnej postavy: „Pri jeho písaní som mala v hlave zmätok a tápala som v tme a práve tma v žene, zmätok a tápanie sú v rozprávaní stále živé.“