ղľáԾ
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015
Význam filozofickej eseje spočíva najmä vno-
vých spôsoboch vyjadrenia, vautorskej zanie-
tenosti, istej vrúcnosti azameranosti na kon-
krétne problémy, čím tento žáner približuje nové
pohľady na svet aseba samých.
Filozofka, prozaička,poetka Etela Farkašová
už vpredošlých esejistických zbierkach ukázala
funkčnosť metódy filozofizácie literatúry alite-
rarizácie filozofie apokračuje vjej rozvíjaní, pri-
čom sama vyjadrila radosť zbalansovania medzi
týmito žánrami. Podporovaná argumentáciou
svetových filozofov aliterátov splieta vzbierke
esejí Paralely aprieniky novú, jemnú, no lo-
gicky priezračnú sieť argumentov, kreujúc tak
nový pohľad na už známe azaužívané pojmy.
Ako veľmi podnetnou pripomienkou sa javí jej
poukazovanie na dôležitosť citov pri vedeckom
bádaní, ktoré už odpradávna pôsobí chladne
aizolovane odvonkajšej reality. Okrem neustá-
leho poukazovania na zmenu optiky vnímania
sveta nás pozýva do vlastného súkromia, otvára
nám dvere obývačky iosobných zážitkov. Jej
vlastný postoj aprínos badáme okrem spomí-
naného prepletania nitiek predovšetkým na
miestach, ktoré sú formálne, ale mnohokrát
imyšlienkovo neukončené (…), vlastné postrehy
akoby len načrtávala, dávajúc priestor čitateľovi,
aby sa zastavil azamyslel nad pauzou, ktorú tu
naznačila, snáď vintenciách ticha, ako ho (opä-
tovne) rozoberá veseji venovanej textom Vir-
ginie Woolfovej. Farkašová neustále načrtáva,
nedopovie, len aby sa neskôr kdanej myšlienke
mohla vrátiť ziného uhla aaby mohla úlomky
pozbierať do jednej pravdy, ktorú itak nedopovie.
Vesejach rozdelených do dvoch častí nám
dáva nahliadnuť domnohých aspektov súčasnej
filozofie, literatúry asveta. Ahoci sa jej text číta
snarastajúcim počtom strán stále dychtivejšie,
rozhodne nie je určený na jedno rýchle prečíta-
nie. Miesta na zamyslenie ponúka pri poukazova-
ní na negatívne dôsledky globalizácie, elitárske
vnímanie západnej kultúry, spochybniteľnú ilú-
ziu dekontextualizácie či pri kritike vnímania
vedca ako izolovaného subjektu. Naznačuje
ispochybňovanie ženy ako objektu platného
poznania, ktoré sa spravidla uznáva mužom ako
nositeľom rácia nepoznačeného emocionalitou.
Neostáva len pri poukazovaní na nedostatočné
docenenie ženského aspektu vo vede, ale vy-
slovene zdôrazňuje potrebu prehodnotiť vzťah
rozum – cit, chápaný ako ambivalentný.
Vracia sa aj kmyšlienke otichu zpredošlej
zbierky esejí, poukazujúc na jeho literárne stvár-
nenie vtextoch Virginie Woolfovej. Jej mlčanie
je manifestáciou zneistenia našich myšlienok
icelého bytia, snahou zachytiť neviditeľné, to,
čo je jazykom nevypovedateľné. Netreba azda
prízvukovať, že mĺkve postavy sú uWoolfovej
spravidla tie ženské. Azatiaľ čo Farkašová na
jednej strane vyzdvihuje ticho ako možnosť
zachytenia podstaty života, na strane druhej
pozýva na živý rozhovor do filozofickej kaviar-
ne… Pozoruhodný koncept filozofickej kaviar-
ne, ktorá by ponúkla chýbajúci priestor živej
filozofii, zdôvodňuje potenciálom filozofického
rozhovoru prekonať povrchné arutinné, obrátiť
širšiu verejnosť späť kdobrému životu aponú-
kať terapeutické východiská vkonkrétnych ži-
votných situáciách. Vcelom texte je jasne cítiť
autorkin vrúcny vzťah kfilozofovaniu, ktoré
vsúčasnej spoločnosti nabralo skôr negatívne
konotácie, aazda ivyvrátenie týchto pohľadov
je jedným zcieľov danej zbierky: nabáda vnímať
filozofiu ako „…Ariadninu niť, ktorá nám môže po
môcť nanovo sa zorientovať vo vlastnom príbehu“.
