ղľáԾ
Jana H. Hoffstädter ako autorka, prekladateľka avydavateľka vo svojom vydavateľstve E. J. Publishing priviedla na svet množstvo ocenených knižných projektov, ako napríklad sériu komiksov oNežnej revolúcii, autorské knižky Cesta na svet, Teporingo, To sme my aďalšie. Koncom roka 2024 vyšiel ďalší knižný projekt – Na dobrú noc, ktorý sa však zrodil už vroku 2022.
Bol to rok nedožitej storočnice akademickej maliarky ailustrátorky Oľgy Hoffstädterovej, starej mamy Jany H. Hoffstädter. Zomrela, keď mala jej vnučka Janka desať rokov. Odmalička ju viedla kvýtvarnému umeniu aknižkám. Vďaka strýkovi sa Jane H. Hoffstädter, dnes už úspešnej vydavateľke, podarilo dostať ku kolekciipoetických pôvabných ilustrácií starkej, ktoré ani za dlhé roky nestratili zo svojej pôsobivosti a farebnej žiarivosti. Pochádzali ztakmer zabudnutej detskej knižky zroku 1962. Jej autorka vroku 1968 emigrovala do Ameriky, atak kniha nútene zmizla zdohľadu ivedomia čitateľov, dokonca aj zautorských bibliografií.
Ja si na ňu predsa len pamätám. Na obálke svietila krásna farebná lopta so svrčkom aobrázky vnútri sa leskli na lakovanom papieri. Mala som vtedy štyri roky. Kniha sa zmôjho života odkotúľala ako čarovná lopta.
Oto intenzívnejšie a prekvapujúcejšie ožili moje spomienky, ktoré vyvolali znovuobjavené ilustrácie vknižke Na dobrú noc stextami autorky Sone Púček Balážovej. Obrázky vspojení s jemnými ilustráciami Kláry Štefanovičovej ľahko prekračujú pomyselné, takmer neviditeľné časové hranice.
Snovou dušou
Autorka Soňa Balážová už vytvorila niekoľko knižiek pre deti – komiks Zlatý zub, 3. sériu nežných komiksov PÉ ER DÉ, Dozvedela som sa, že žiješ, ipôvabnú knižku ԳíԲ. Ilustrácie Oľgy Hoffstädterovej dostali vjej literárnom podaní novú dušu. Dôverný priateľský esprit presvecuje rozprávanie súrodencov Dorotky aEugena a ich malé trblietavé bytôstky nás prenášajú spomienkami, príbehmi, pri ktorých sa dobre sníva a zaspáva. Autorka v štrnástich epizódkach vytvára senzuálnu emocionálnu krajinu, vktorej dieťa zažíva svoje každodenné reálne i fantazijné príbehy. Pocit bezpečia, pohody aláskavej ľudskej blízkosti sa skrýva vjednoduchých veciach – vo voňavých perinách, babičkiných parených buchtách, dedkových túlavých papučiach či veľkolepej letnej búrke. Svet starých rodičov, plný neobyčajných spomienok na tie najobyčajnejšie veci, otvára priestor pre rozšírené vnímanie farieb, chutí, vôní ihlbších vnemov, ktoré sýtia detskú dušu.
Príbehy sú ovzťahoch knajbližším, ohodnote asile prežívania prítomnosti, ale aj ospomienkach na všetkých, ktorí sa stali súčasťou každého ďalšieho bytia. Autorka vytvorila vtexte množstvo metafor, vktorých spája viditeľné sneviditeľným, prítomné sminulým azanecháva vnich odkazy na esenciálne detaily zmysluplnosti života.
Vkapitolke Oherbári, ONekikiríkovi nájdeme funkčné citácie motívov zAlice Lewisa Carrolla či Chlapca sočami ako hviezdy Pero Le Kveta. Vpríbehu Oherbári králik vyskakuje zherbára, čo vytvára vtipný homonymický obraz, vďalšom autorka rozkrýva zmysel porekadla o kohútoch v„slovnom“ súboji, ktorý vtipne korešponduje srozprávaním okohútovi Nekikiríkovi. Do rozprávania Otelefóne sa zas deťom pripletú do cesty Mach aŠebestová, sktorými sa vyberú na dedinský majáles. Postavičky zprečítaných kníh sa tak stávajú reálnymi kamarátmi detí, ktoré ich zapájajú do svojho sveta.
Vkapitolke Opoklade sa autorka dotkla aj problému odchodu blízkeho človeka, jeho konečnosti, smrti. Dorotka našla farebné sklíčko, cez ktoré videla do budúcnosti.
„Boli sme poliať kvety na hroboch azaniesť tam starkému pokreslené kamienky.“ Dorotka zavrela oči, akoby sa hanbila, čo ide povedať: „A nebolo tam len meno starého otca, ale aj starej mamy. Nepáčilo sa mi, čo vidím. Chcela by som radšej vidieť minulosť... Vtedy som sa rozhodla, že si budem ukladať svoje spomienky do fotoalbumu.“
Pamätáš sa?
„Pamätáš sa?“ dobiedza Dorotka večer pred spaním do svojho brata, keď si nevie upokojiť myšlienky zcelého dňa aniekedy potrebuje zahnať i strach či iné nepríjemné pocity. Súrodenci si vyvolávajú pekné spomienky ako voňavé vankúšiky zbyliniek, na ktoré si môžu oni i ďalšie deti položiť hlavu. Autorka umožňuje svojim hrdinom nielen prežívať, ale aj slobodne lietať. Vie aj to, že dieťa pred usínaním potrebuje oprežitých veciach nahlas rozmýšľať autriediť ich vhlavičke. Akde sú dvaja, kde je blízky rozhovor, tam to ide lepšie.
Ծž첹 Na dobrú noc nie je len krásnou anežnou poctou ilustrátorke Oľge Hoffstädterovej, ale aj výnimočným autorským dielkom, ktoré vťahuje aobracia svojich čitateľov kpodstate radosti azmysluplnosti ľudského bytia.
