暗网禁区

Vydavate木stvo Perfekt oslavuje tohto roku desiate výro膷ie literárnej sú钮a啪e o pôvodnú poviedku pre deti. Tento projekt slú啪i na podporu pôvodnej poviedkovej tvorby a istým spôsobom monitoruje i 膷itate木ské záujmy detí. Ocenené texty vyberajú toti啪 samotní detskí 膷itatelia, ktorí zastupujú všetky regióny Slovenska.

Antológia desiateho ro膷níka, ktorá vychádza pod názvom ví钮aznej poviedky Kataríny Mikolášovej Ove膷ky v 膷ereš艌ovom sade, je v膹aka vo木be poroty reprezentatívnym výberom najmä za膷ínajúcich autorov, 膷o po iné roky nebývalo zvykom a啪 v takej miere. Ako v úvode píše garant sú钮a啪e Peter Karpinský, deti prejavili v tomto ro膷níku najvä膷ší záujem o texty týkajúce sa sociálnej interakcie medzi rovesníkmi. Mnohí odborníci upozor艌ujú, 啪e deti vo vz钮ahovej oblasti strádajú aj v膹aka sociálnym sie钮am. Tento problém ilustruje poviedka Petra Fogaša Drnda postavená na dialógu medzi tzv. moderným a konzervatívnym prístupom k 啪ivotu. Hlavný protagonista Marek je mestským die钮a钮om, ktoré na za膷iatku prázdnin behá s tabletom po ihrisku a nevie sa zapoji钮 do skuto膷nej hry s de钮mi. Napokon sa mu to však podarí – aj na podnet jeho otca. Nau膷í sa hra钮 prastarú kolektívnu hru drndu a je z nej nadšený. Fogaš v tomto príbehu uva啪uje nielen o hodnote pokladov kolektívnej tradície, ale zaostruje aj na to, 膷o nás o ne 膷asto ochudob艌uje.

Ústrednou témou antológie je potreba hlbších, naozajstných vz钮ahov. Príbehy rozoberajú pocity vnútorného spojenia detí s rodi膷mi alebo zdôraz艌ujú to, 膷o je podstatné vo vz钮ahoch, niekedy aj prostredníctvom príbehov o výchove (Gabriela Magálová: Ako vo艌ajú fialky). Dotýkajú sa aj sú膷asných ekonomických problémov rodín (Renáta Filková: Najlepšie prázd niny). Ví钮azná poviedka Kataríny Mikolášovej Ove膷ky v 膷ereš艌ovom sade je tie啪 zameraná na kvalitatívny rámec vz钮ahov. Poukazuje na to, ako sa deti vyrovnávajú s problematikou outsiderstva, nie však vo vlastnom kolektíve, ale v prípade marginalizovaných osôb, ktoré vy膷lenila komunita. V príbehu je takým starý Francel s podivným výzorom, zrejme v dôsledku zdravotných problémov. Býva v ústraní, mimo komunity. Patrí k obvyklým výstra啪ným symbolom, ktoré dospelí zvyknú „výchovne“ pou啪íva钮, aby deti odstrašili od vz膹a木ovania sa z domu. Outsiderstvo je však aj vnútorný pocit hlavného hrdinu, ktorý sa ešte do komunity nestihol za膷leni钮, lebo sa práve pris钮ahoval z mesta. Tento motív zaznieva aj v iných poviedkach (Igor Bielik: Prípad D啪ulo).

Z kvalitatívneho rámca textov sa vymykajú najmä poviedky Jany Bodnárovej Dita a vrko膷 prastarej mamy, Tone Revajovej Prázdniny pod木a plánu, Marty Hlušíkovej Pä钮desiat nad nulou a Kvety Daškovej Zoška. Spája ich najmä psychologicky prepracovaný naratív, hutnos钮 rozpráva膷ského plánu a stimulovanie 膷itate木a k hlbšiemu vnútornému dialógu.

Texty antológie majú silnú výpovednú hodnotu u啪 preto, 啪e oslovujú deti s tým, 膷o práve teraz potrebujú „po膷u钮“. U viacerých autorov sa stretávame s balansujúcou kvalitou. Pri písaní sú rozbiehaví, do príbehu zah艜艌ajú ved木ajšie témy, ktoré evokujú dojem, 啪e si dostato膷ne neujasnili zámer a problém, o ktorom chcú písa钮. Pri 膷ítaní som tie啪 nadobudla dojem istého stereotypu. Akoby autori odpozorovali, 膷o sa u detí za tie roky najviac ujalo, a tomu prispôsobujú jazyk a štýl. V niektorých poviedkach mi preto chýba autenticita. Napriek istým výhradám však pova啪ujem antológiu za záslu啪ný vydavate木ský po膷in a dúfam, 啪e sa dostane k tým de钮om, ktoré ju budú potrebova钮 najviac.