ղľáԾ
Romana Romanyšyn aAndrij Lesiv: Takto počujem
Bratislava: Monokel Books, 2019
Toto autorské duo nie je slovenskému čitateľovi úplne neznáme. Nedávno vyšla vpreklade podobná kniha zich dielne, Takto vidím, ktorá približuje ľudský zrak afarby. V knihe Takto počujem majú vpodstate totožný koncept aj výtvarnú predstavu, sústreďujú sa na rovnaké spektrum vecí, predstavovaných deťom. Ide nepochybne oknižnú sériu apravdepodobne sa dočkáme aj pokračovaní, kde sa predstavia i ostatné zmysly.
Bohatý vizuálny jazyk využívajú autori aj pri ich spoločnom diele Vojna, ktorá zmenila Rondo (OZ Brak), kde citlivo vysvetľujú, čo je to vojna aprečo vzniká. Táto autorská dvojica spolu vytvorila už viacero kníh pod značkou Art Studio Agrafka aich diela sú pri debatách onajkrajších knihách sveta stálicami.
Recenzovaná kniha je obrázková encyklopédia pre deti, ktorá odhaľuje nielen fungovanie ľudského ucha, ale aj zvuk ako taký. Napriek tomu, že vpublikácii je textu menej, pri čítaní sa nepochybne vyžaduje asistencia rodiča. Niektoré texty sú skutočne veľmi jednoduché (názvy hudobných nástrojov), no autori sa nezdráhajú použiť ani „odborné“ opisy – či už častí ucha, alebo pojmov ako daktyológia, echolokácia alebo frekvencie.
Kniha môže slúžiť ako výborný učebný materiál. Opakovaným čítaním sa malí čitatelia naučia mnoho osvete zvuku. Zároveň sa dozvedia oširokej škále profesií voblasti zvuku, ktoré predstavuje nielen hudobník adirigent, ale aj menej bežné profesie ako zvukový inžinier či zvukový režisér – tie možno nie sú známe ani každému dospelému čitateľovi. Použité pojmy sú zobrazené jednoduchou, no trefnou ilustráciou akrátkym popisom, oktorý sa môžu oprieť rodičia. Postavičky sú zasadené do zvukového sveta (medzi notami, notovými čiarami), čo podčiarkuje hravý charakter knihy.
Ako som už spomenula vyššie, opisy rôznych zvukových fenoménov sú síce podané jednoducho azrozumiteľne (dopĺňajú ichvysvetľujúce ilustrácie), no kniha ponúka skôr akýsi odrazový mostík pre rozhovor sdeťmi spriestorom pre ich otázky. Ide ovedomosti nielen „škôlkarské,“ ale odľahčenou formou aj o základy fyziky abiológie.
Najvýraznejšou vlastnosťou knihy je nepochybne vizuál. Minimalistické ilustrácie, tvorené štyrmi farbami – ružová, žltá, strieborná azelená – aich miešaním sú niekedy na dvojstránke nahustené, inokedy len nenápadné. Takéto striedanie je vknihe funkčné, pretože odkazuje na zvuky aprostredia hlasné (veľkomesto) amiesta, kde je relatívne ticho (vmaternici). Otázne je, do akej miery je miešanie farieb vknihe funkčné. Tlač knihy veľmi pripomína risografickú techniku, kde je miešanie farieb veľmi bežné. Vtomto smere je kniha zvládnutá skvelo. Neuspokojivý je však výsledok pri prekrývaní farieb, ktoré by mohlo prinášať nové významy, no nie vždy sa tak stane. Ľudská hlava sa prekrýva sautom, na povrchu auta teda vznikla nová farba – ale prečo? Takéto prekrývanie nedáva žiaden zmysel. Inokedy sa význam pekne dotvoril – napríklad, pri objímajúcich sa postavách. Spomínam to preto, lebo napriek tomu, že kniha pracuje srelatívne pestrou paletou farieb, výsledok na prvý pohľad pôsobí, akoby ich bolo menej. Napríklad, pri detskej knihe Leotolda (š), kde autorka pracuje len stromi neónovými farbami, výsledok pôsobí, akoby knihu tvorili desiatky farieb aich vzájomné prelínanie nie je ani v najmenšom násilné.
Zvolená paleta recenzovanej knižky má však aj iný zmysel, teda ďalšie využitie. Skúste dať otvorenú dvojstránku pod rôzne farebné svetlá. Modré, červené, hoci aj zelené svetlo úplne zmenia intenzitu farieb ado popredia vystúpia spočiatku (na dennom svetle) nenápadné veci a zakaždým nejako inak.
Kniha ponúka aj možnosť naučiť sa jednoduchý posunkový jazyk aviem si predstaviť, že sa táto vedomosť dá pretvoriť na zábavnú atichú hru. To je len jeden príklad, no takýto potenciál má mnoho strán. Publikácia ponúka veľa možností, ako sňou zaobchádzať, ako ju čítať ahrať sa sňou – autori to nechávajú na fantázii rodičov aich ratolestí. Celá kniha je spracovaná možno stručne, no nesmierne hravo a necháva otvorené dvierka pre rôzne spôsoby jej čítania a používania.
