��������

Kniha je členená chronologicky, pričom každá kapitola sa zameriava na určité obdobie slovenskej histórie. Autor začína od najstarších dôb, keď na dnešnom území Slovenska žili keltské a germánske kmene, a postupne sa venuje formovaniu slovanského osídlenia. Venuje pozornosť veľkomoravskému obdobiu, vzniku uhorského štátu a ďalším významným míľnikom slovenských dejín. V neskorších kapitolách rozoberá obdobie habsburskej monarchie, národné obrodenie, 20. storočie vrátane vzniku Československa a jeho rozdelenia v roku 1993 a stručne sleduje vývoj na Slovensku po rozdelení republiky. V porovnaní s inými historickými knihami končí netradične naozaj len nedávno a posledné informácie v knihe sú venované udalostiam na Slovensku v roku 2023.

Jedným z limitov knihy je do istej miery jej samotný rozsah, resp. široký odborný rozptyl. Rychlík nepochybne patrí medzi jedného z najlepších českých odborníkov na dejiny Slovenska. Primárne sa však vo svojej práci venuje moderným dejinám a je to vidieť aj na častiach týkajúcich sa starších období. Kapitoly týkajúce sa starších dejín sú podstatne kratšie ako tie, ktoré sa týkajú 20. storočia (pre porovnanie – časti o 20. storočí predstavujú takmer polovicu knihy). Z môjho pohľadu to je škoda, pretože práve dejiny Uhorska predstavujú pre mnohých čitateľov zaujímavú kapitolu európskych dejín a Rychlíkova kniha mohla prispieť k tomu, že aj slovenskí čitatelia, ktorí nepochybne Rychlíka budú čítať, by pochopili, že slovenské dejiny sa nezačínajú rokom 1918 a že dejiny Uhorského kráľovstva sú aj našimi dejinami.

Kľúčové momenty v súvislostiach

Napriek tejto mojej kritickej poznámke je nutné uviesť, že Rychlík dôkladne spracúva kľúčové momenty slovenskej histórie a zároveň upozorňuje na medzinárodné okolnosti a vnútorné politické, sociálne a ekonomické faktory, ktoré formovali vývoj Slovenska, resp. dnešného slovenského územia v minulosti. Jeho pohľad nie je zjednodušený ani nacionalistický, ale skôr analytický a kritický, čo je zvlášť dôležité v kontexte mnohých citlivých historických tém, ktoré až dodnes formujú verejnú a politickú diskusiu na Slovensku. Autor nevníma Slovensko izolovane, ale vždy ho zasadzuje do širšieho stredoeurópskeho a európskeho kontextu. Tento prístup umožňuje čitateľom lepšie pochopiť, ako sa slovenské dejiny prelínajú s dejinami susedných národov a ako sa formovali v rámci väčších geopolitických celkov, akými boli Uhorské kráľovstvo, habsburská monarchia a Československo.

Jedným z ďalších aspektov, ktorý prispieva ku kvalite knihy, je autorov štýl písania. Napriek tomu, že ide o odbornú historickú prácu, text je napísaný jasne a zrozumiteľne, čo ho sprístupňuje širšiemu publiku. Rychlík tak nadväzuje aj na svoje staršie a kvalitné diela a potvrdzuje svoju schopnosť vysvetliť zložité historické problémy a udalosti jednoduchým a prístupným spôsobom bez toho, aby výklad stratil na odbornosti.

Objektívny pohľad

V knihe Dějiny Slovenska venuje Jan Rychlík značnú pozornosť vzťahom Slovákov s Čechmi, resp. s Maďarmi, čo je nevyhnutné, keďže tieto vzťahy zohrávali v moderných slovenských dejinách zásadnú rolu. Autor podrobne analyzuje obdobie národného obrodenia, počas ktorého sa Slováci snažili vytvoriť si vlastnú národnú identitu a vzdorovať maďarizácii.

V tomto kontexte Rychlík ponúka objektívny pohľad, ktorý sa snaží neupadnúť do čierno-bieleho videnia konfliktu medzi Slovákmi a Maďarmi. Na jednej strane poukazuje na snahu maďarských elít presadiť jednotný národný štát v rámci Uhorska, čo bolo chápané ako logické pokračovanie maďarských politických záujmov. Na druhej strane Rychlík veľmi precízne vysvetľuje, prečo Slováci vnímali tieto snahy ako ohrozenie vlastnej kultúrnej a jazykovej identity. Tento vyvážený prístup umožňuje čitateľovi pochopiť historické kontexty, ktoré vytvorili napäté vzťahy medzi týmito dvoma národmi, pričom Rychlík nezanedbáva ani pozitívne aspekty spolužitia v mnohonárodnostnom Uhorsku.

Vzťah Slovákov a Čechov je ďalšou dôležitou témou, ktorú kniha pokrýva. V tejto časti diela sa Rychlík venuje okrem iného aj obdobiu prvej Československej republiky a analyzuje, ako sa postupne vyvíjal vzťah medzi oboma národmi v rámci spoločného štátu. Opäť tu preukazuje schopnosť vyhnúť sa jednostrannému pohľadu. Autor uvádza, že zatiaľ čo pre mnohých Slovákov bolo Československo vítaným riešením, ktoré im poskytlo ochranu pred maďarizáciou, zároveň pripúšťa, že česká politická elita mala tendenciu centralizovať moc a že tento prístup spôsoboval v časti slovenského politického spektra nevôľu. Následne sa venuje politickému vývoju na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, kde sleduje nielen činnosť predstaviteľov ľudáckej Slovenskej republiky, ktorá ochotne spolupracovala s nacistickým Nemeckom, ale aj aktivity predstaviteľov rezistencie na Slovensku. Práve samostatná kapitola o Slovenskom národnom povstaní a odboji je podľa mňa veľmi prínosná pre čitateľa v Česku, kde sa často možno stretnúť s pomerne zjednodušeným pohľadom, ktorý sleduje len aktivity ľudáckych kolaborantov a ignoruje lokálnu opozíciu voči režimu.

Rychlík sa v knihe detailne venuje aj obdobiu po druhej svetovej vojne, ktoré je kľúčové pre pochopenie povojnového vývoja Slovenska v rámci Československa. Sleduje zápas o charakter štátu v rokoch 1945 – 1948, ale aj komunistický prevrat v roku 1948. Autor analyzuje, ako komunistická ideológia ovplyvnila vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi a aké boli politické a hospodárske dôsledky centralizovanej moci a vlády jednej strany. Rychlíkovo dielo sa nezameriava len na vnútropolitické otázky, ale skúma aj kultúrne a spoločenské aspekty, ktoré formovali povojnové Slovensko.

Analýza rozpadu Československa

V poslednej časti knihy sa Rychlík venuje rozpadu Československa a vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. Autor ponúka hlbokú analýzu politických udalostí, ktoré predchádzali tejto udalosti, a zároveň skúma, ako sa menili vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi počas transformácie Československa po páde komunistického režimu v roku 1989. Rychlík podrobne opisuje diskusie o budúcom usporiadaní štátu, ktoré sa odohrávali medzi politickými predstaviteľmi oboch národov, a vysvetľuje, prečo nakoniec došlo k rozhodnutiu spoločný štát rozdeliť. Následne skúma prvé roky samostatného Slovenska, ktoré boli charakteristické ekonomickými, politickými a spoločenskými výzvami.

Autor upozorňuje na fakt, že Slovensko muselo čeliť viacerým problémom vyplývajúcim z rozdelenia Československa, vrátane transformácie národného hospodárstva, budovania štátnych inštitúcií a hľadania vlastnej identity v rámci medzinárodného spoločenstva. Napriek tomu, že rozdelenie prebehlo relatívne pokojne, autor poukazuje na turbulentné obdobie spojené s vládou Vladimíra Mečiara.

Na okraji demokratického sveta

Rozoberá tzv. mečiarovskú éru, ktorá bola charakteristická autoritatívnymi tendenciami, medzinárodnou izoláciou Slovenska a vnútropolitickým napätím. Rychlík podrobne opisuje spory aj to, ako Mečiarova politika polarizovala slovenskú spoločnosť a prečo sa Slovensko dostalo na okraj demokratického sveta. Autor analyzuje, akým spôsobom sa táto situácia odrazila na medzinárodnom postavení Slovenska, najmä pokiaľ ide o snahy o integráciu do Európskej únie a NATO. Jej priebehu sa následne venuje a čitateľa oboznamuje s okolnosťami mocenskej zmeny po voľbách v roku 1998 a venuje sa aj konkrétnym opatreniam, ktoré umožnili Slovensku priblížiť sa k členstvu v Európskej únii. Následne sa venuje aj nedávnym turbulentným politickým udalostiam na Slovensku.

Jedným z kľúčových prínosov knihy Dějiny Slovenska je jej schopnosť osloviť široké spektrum čitateľov – od akademických historikov po laickú verejnosť. Rychlík ponúka čitateľom detailný a zároveň čitateľný prehľad o dejinách Slovenska, pričom sa vyhýba zjednodušeným alebo romantizovaným výkladom udalostí. Jeho dielo prispieva k hlbšiemu pochopeniu slovenskej histórie nielen medzi slovenskými, ale aj medzi českými čitateľmi, pre ktorých sú slovenské dejiny často menej známe a ktorým je kniha primárne určená.

Rychlíkova kniha je významným príspevkom k českej a slovenskej historiografii. Jeho prístup k slovenským dejinám, ktorý sa snaží o objektívne a analytické spracovanie tém, je vítaným príspevkom v rámci akademickej diskusie. Jeho schopnosť spojiť detailné znalosti jednotlivých historických období so širšími geopolitickými súvislosťami umožňuje čitateľom získať komplexnejší pohľad na dejiny Slovenska, ktoré sa aj v súčasnosti zásadným spôsobom zjednodušujú a vulgarizujú. Veľkou výhodou je to, že Rychlík patrí medzi tých českých historikov, ktorí aktívne sledujú nielen vývoj českej, ale aj slovenskej historiografie. S danými publikáciami a odbornými textami autor následne pracuje v jednotlivých kapitolách, pričom kvalitatívne je to vidieť hlavne v častiach týkajúcich sa moderných slovenských dejín.

�ʳܲ�������á������ Dějiny Slovenska tak predstavuje zaujímavé dielo, ktoré poskytuje prehľad o dejinách dnešného slovenského územia. Vzhľadom na syntézny charakter diela je možné vytknúť mu isté nedostatky a príliš veľké zameranie na politické dejiny, napriek tomu ide o knihu, ktorá na jednom mieste poskytuje základný prehľad o našich dejinách, ktoré dodnes formujú našu spoločnosť.

Martin Posch (1992)

Vyštudoval históriu na FiF UK v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. Pôsobí v Historickom ústave SAV v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, kde participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií, publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.