��������

Nájdeme ich aj v histórii. V knihe ���ܱ���Ž������ spoznávame ich osudy a môžeme ich po­rovnať s vlastnými životnými plánmi a perspektívami.

Príbehy výnimočných žien na našom území ovplyvnili rôzne faktory: sociálne posta­venie, politika, životné okolnosti či národnosť. Obsahom tejto knihy je päťdesiat osudov búra­júcich konvencie a ukazujúcich cestu k súčasnej žene. „Napriek všetkým polenám, ktoré by nám život mohol prikotúľať pod nohy, nedajme sa prevalcovať a odvážne kráčajme ďalej svojou vlastnou cestou.“ Táto trochu sentimentálna motivačná výzva spája minulosť a súčasnosť už na začiatku publikácie a funguje aj v ostatných častiach. Hoci „v knihe nájdete len ženy, ktorých príbeh je už uzavretý. (…) Aj niektoré súčasníčky sú výnimočné, no ony svoj príbeh ešte len píšu.“ A tak sa budujú ���ܱ���Ž������. Ženy z minulosti s dopadom na prítomnosť aj budúcnosť.

Od 13. do 21. storočia

Andrea Kellö Žačoková sa sústreďuje na tie ženy, ktoré v histórii získali určité prvenstvo. V knihe nájdeme vedkyne, političky, umelkyne, športovkyne alebo povolania predtým prisudzo­vané mužom, ako napr. pilotku alebo farárku. Zo skladby povolaní možno vybadať, že cieľom nie je len predstaviť výnimočné ženy, ale aj po­ukázať na ich pôsobenie a profesionálne zame­ranie. Kniha v tomto zmysle búra stereotypy, naznačuje, že žena svoje túžby po sebarealizácii nemusí redukovať na „primerané“ povolania.

Zohľadňuje sa aj historické hľadisko. Prierez predstavených osobností sa začína 13. storo­čím a svätou Alžbetou a končí až v 21. storo­čí úmrtím političky Boženy Fukovej, ktorá sa v československom parlamente postavila proti sovietskej okupácii v roku 1968. Autorka formuje kontinuitu ženských prvenstiev a ukazuje, ako sa postupne uvoľňovali spoločenské a rodové konvencie, ako sa v historickej perspektíve menila spoločnosť aj rola jej jednotlivých ak­térov. Aj vďaka tomuto aspektu kniha získava na kompaktnosti a relevancii.

Multi-kulti v širších súvislostiach

Autorka si zvolila i také ženy, ktoré ťažko pova­žovať za Slovenky, ale v rozličnom zmysle slova sa im v dejinách podarilo ovplyvniť aj našu kra­jinu. Napríklad uhorskú a českú kráľovnú alebo rakúsku arcivojvodkyňu. Multikultúrny prístup sa však netýka len minulosti, prezentuje sa tu napríklad aj rómska huslistka, zakladateľka prvého rómskeho divadelného súboru a autorka prvej rómskej divadelnej hry.

Publikácia nezostáva iba v rovine poznania ženských prvenstiev a ich osudov. Tak je to napríklad v príbehu Sone Kovačevičovej, vý­znamnej slovenskej etnografky, ktorá „svojou prácou (…) ukázala, že naše babičky nemali doma len sväté obrázky, ale aj maličké grafiky zo Škarnicľovej tlačiarne inšpirované zahra­ničím. A práve toto umenie zo starých povál ovplyvnilo neskôr našich mladých avantgardis­tov.“ Autorka v knihe vytvára substrát pre rôz­norodé spojitosti. Poznanie taktiež rozširuje cez poznámky umiestnené na záver niektorých medailónov. Fungujú ako transfer do bežného života, napr. v prípade pestovateľky ruží M. H. Chotekovej. V iných poznámkach nachádzame odkaz na výsledky prác, a to v rôznych podobách (zdigitalizované diela T. Vansovej v Zlatom fonde v SME alebo architektonické diela V. Meckovej).

Prístupnosť aj nekritický prístup k prameňom

Prístupný, odbornými výrazmi príliš nezaťažený text prispieva k plynulému čítaniu a je prispôso­bený vekovej kategórii detí nad dvanásť rokov. Úroveň ilustrovanej publikácie však znižujú časté štylistické či gramatické nedostatky. Problémom je aj to, že autorka niekedy tému štylisticky a ob­sahovo celkom nezvládne a jednotlivé medailóny potom pôsobia skôr ako sumár faktov. Napriek mnohým pozitívam sa kniha stáva diskutabilnou a fragmentárnou, keď sa pozrieme na použité zdroje. Súčasťou ���ܱ���Ž������ je totiž aj zoznam literatúry zoradený podľa osobností. Zásadným problémom je tu nekritický prístup. Pri tom­to type publikácie by bol žiaduci široký záber zdrojov, na základe ktorých sa utvára objektívne stanovisko. Autorka však pri niektorých osob­nostiach siahla iba po jedinom titule (napr. Gizi Fleischmannová, Mária Henrieta Choteková, Ele­na Lacková, Anna Jurkovičová, Marína Paulíny, Lucia Popp), čo určite nie je dostatočné.