暗网禁区

Pra啪sk茅 vydavate木stvo Academia vydalo knihu juhoslovansk茅ho politika a myslite木a Milovana聽 膼ilasa (1911 鈥� 1995) Nov谩 trieda 蝉听辫辞诲迟颈迟耻濒辞尘 Kritika s煤膷asn茅ho komunizmu, raden煤 medzi najvplyvnej拧ie knihy 20. storo膷ia.聽

Autor po膷as druhej svetovej vojny bojoval ako partiz谩n pod velen铆m Josipa Broz Tita. Jeho my拧lienky na拧li odraz v聽juhoslovanskej koncepcii tretej cesty k聽socializmu: nez谩vislos钮 od vojensk媒ch blokov, samospr谩va pracuj煤cich a聽socialistick谩 demokracia. U啪 pred druhou svetovou vojnou bol vo veden铆 Zv盲zu komunistov Juhosl谩vie, po vojne bol vo vl谩de a聽viedol parlament. V聽p盲钮desiatych rokoch prestal podporova钮 formu socializmu, ktor谩 prevl谩dla v聽strednej a v媒chodnej Eur贸pe.

Roky 1953 a啪 1954 boli predohrou ku knihe Nov谩 trieda. Vtedy v denn铆ku Borba, ofici谩lnom org谩ne Zv盲zu komunistov Juhosl谩vie, zverejnil s茅riu 膷l谩nkov s聽kritikou stalinsk媒ch met贸d syst茅mu jednej strany a svojou聽po啪iadavkou nez谩vislosti s煤dov.

V聽denn铆ku Borba 膼ilas prv媒 raz vyslovil t茅zu, 啪e v聽Juhosl谩vii vznikla nov谩 vl谩dnuca trieda. Vyhodili ho zo v拧etk媒ch stran铆ckych a聽vl谩dnych funkci铆. V聽roku 1954 vyst煤pil zo strany. V聽decembri 1954 v聽rozhovore pre americk媒 The New York Times povedal, 啪e Juhosl谩via sa premenila na nedemokratick煤 krajinu, veden煤 nedemokratick媒mi silami a聽reakcion谩rmi, vz谩p盲t铆 dostal za t煤to 鈥瀗epriate木sk煤 propagandu鈥� podmiene膷n媒 trest. V聽roku 1956 ho u啪 ods煤dili na tri roky nepodmiene膷ne za to, 啪e v聽rozhovore pre agent煤ru France-Presse (AFP) zavrhol vp谩d sovietskych vojsk do Ma膹arska.

Najv盲膷拧铆 zlom v聽jeho 啪ivote pri拧iel v聽roku 1957, ke膹 v zahrani膷铆聽 zverejnil knihu Nov谩 trieda. 聽Milovan 膼ilas sa tak definit铆vne stal jedn媒m z聽prv媒ch disidentov zo socialistick茅ho bloku, uzn谩van媒m na Z谩pade. 聽Vo svojej knihe, ktor谩 pozost谩va z聽desiatich kapitol, zd么vodnil svoju t茅zu o聽tom, 啪e vo聽Zv盲ze sovietskych socialistick媒ch republ铆k, Juhosl谩vii a聽v聽in媒ch socialistick媒ch krajin谩ch v聽skuto膷nosti vl谩dne stran铆cka vrcholn谩 byrokracia, ktor谩 vykoris钮uje spolo膷nos钮. 膼ilasovu pr谩cu vtedy prelo啪ili do viac ako 拧tyridsiatich jazykov. Mala mimoriadny ohlas za hranicami takzvan媒ch socialistick媒ch kraj铆n. Autorovi priniesla 膹al拧铆ch sedem rokov v盲zenia.

Milovan 膼ilas obhajoval demokratick茅 a rovnost谩rske ide谩ly, o ktor媒ch veril, 啪e s煤 v盲膷拧mi v s煤lade s t媒m, ako by mal vyzera钮 socializmus a聽komunizmus.

聽聽聽 .

Milovan 膼ilas na z谩klade vlastn茅ho pozorovania z聽poz铆cie 膷lena strany dospel k聽z谩veru, 啪e 膷lenovia strany vst煤pili do roly vl谩dnucej triedy a聽tento probl茅m 聽by pod木a jeho n谩zoru mala vyrie拧i钮 膹al拧ia revol煤cia.

膼ilas tvrdil, 啪e 拧pecifick媒 vz钮ah novej triedy k v媒robn媒m prostriedkom bol kolekt铆vnou politickou kontrolou a聽啪e samotn谩 politick谩 kontrola je tak formou vlastn铆ctva novej triedy. 聽

Preto pod木a Milovana 膼ilasa nov谩 trieda nielen usiluje o roz拧铆ren煤 materi谩lnu reprodukciu, aby pred robotn铆ckou triedou politicky zd么vodnila svoju existenciu, ale aj o roz拧铆ren煤 reprodukciu politickej kontroly ako o聽 formu majetku. D谩 sa to porovna钮 s kapitalistom, ktor媒 sa sna啪铆 roz拧铆ri钮 hodnotu prostredn铆ctvom zv媒拧en媒ch hodn么t podielov na trhu, aj ke膹 samotn媒 podiel na trhu nemus铆 nevyhnutne odr谩啪a钮 zv媒拧enie hodnoty vyroben媒ch komod铆t.

Milovan 膼ilas navrhol, aby si nov谩 trieda seba samu uvedomila ako triedu. Po dosiahnut铆 煤pln茅ho sebavedomia by bol po膷iato膷n媒 projekt spojen媒 s obrovskou industrializ谩ciou, aby sa posilnila vonkaj拧ia bezpe膷nos钮 moci novej triedy vo膷i zahrani膷n媒m alebo alternat铆vnym vl谩dnucim triedam. V sch茅me Milovana 膼ilasa sa to pribl铆啪ilo k聽pomerom tridsiatych a 拧tyridsiatych rokov v聽 Sovietskom zv盲ze. Preto啪e nov谩 trieda po膷as tohto obdobia podria膹uje v拧etky svoje z谩ujmy vlastnej bezpe膷nosti, 聽rob铆 mas铆vne 膷istky medzi vlastn媒mi 膷lenmi, aby dosiahla svoj hlavn媒 cie木 bezpe膷nosti ako vl谩dnucej triedy.

聽Ke膹 sa dosiahne bezpe膷nos钮, nov谩 trieda uplat艌uje politiku umiernenosti vo膷i svojim 膷lenom, rozd谩va materi谩lne odmeny a聽pon煤ka 鈥瀞lobodu鈥� myslenia a konania v r谩mci novej triedy 鈥� ak sa t谩to 鈥瀞loboda鈥� nepou啪铆va na podkop谩vanie vl谩dy vlastnej novej triedy. Milovan 膼ilas toto obdobie pova啪uje za obdobie Chru拧膷ovovej vl谩dy v Sovietskom zv盲ze. Vzh木adom na vznik politick媒ch konfliktov v聽r谩mci novej triedy existuje potenci谩l prevratov alebo populistick媒ch revol煤ci铆.

Nakoniec Milovan 膼ilas predpovedal obdobie ekonomick茅ho 煤padku, ke膹 sa politick谩 bud煤cnos钮 novej triedy zdru啪ila okolo stabiln茅ho programu korupcie a vlastn茅ho z谩ujmu na 煤kor ostatn媒ch soci谩lnych tried. Toto mo啪no interpretova钮 ako predpove膹 obdobia stagn谩cie a napokon聽 krachu Sovietskeho zv盲zu a聽cel茅ho syst茅mu socialistick媒ch kraj铆n.

沤ivot Milovana 膼ilasa nebol jednoduch媒. Vo v盲zen铆 bol do roku 1966. Ob膷ianske pr谩va z铆skal a啪 v聽roku 1986.