ղľáԾ
„Hľadám krásu nachádzam ju aj vtých najobyčajnejších veciach okolo seba.“
Nebeletristická literatúra pre deti zažíva prerod zkomerčných kníh encyklopedického charakteru na autorsky poňaté, unikátne diela sumelecky vyspelým pôsobivým vizuálom, ktorý si cez pútavé ilustrácie dizajn podmaní listovateľa urobí zneho čitateľa.
Často sa tak deje vďaka malým vydavateľstvám spoctivým vkusným konceptom, čo nebazírujú na číslach a hľadajú spôsob, akým trh obohatiť ohodnotné knihy. Na poli konkurenciou nabitej detskej literatúry je to počin oto chvályhodnejší, že sa pritom nerobia lacné kompromisy vobsahu ani forme.
Kniha autorského dua Romany Romanyšynovej Andrija Lesiva z ukrajinskéhoumeleckého štúdia Agrafka, ktorá na Medzinárodnom veľtrhu detských kníh v Bologni získala prestížne ocenenie Ragazzi award, a ktorú u nás vydalo mladé vydavateľstvo Monokel, je práve taká. Napohľad náučná téma – fungovanie zraku všeličo stým späté – zaodetá do okatých, farebných obrazov, je poňatá veľmi komplexne iotvorene, využívajúc prvky hravého učenia shmatateľnou estetickou imyšlienkovou líniou.
Výtvarná stránka tu neplní len funkciu pekného, stala sa účinným a motivujúcim nástrojom zvýšenej percepcie obsahu. Je to ako prechádzať sa po stránkach výstavy – no nielen obrazov, ale myšlienok, podnetov, súvislostí. Sila ilustrácie nie je limitovaná na lákavú esenciu, upozorňujúcu kupca na publikáciu vnaaranžovanej pyramíde titulov, je plnohodnotnou súčasťou tvorivého ideového zámeru autorov nezastupiteľným vyjadrovacímprostriedkom.
Deti, ktoré nepoznajú písmená, čítajú príbehy spojitosti zobrázkov, či už ide oknihu Zrozprávky do rozprávky alebo Rozum do vrecka. Výsledná interpretácia sa, samozrejme, nezhoduje naplno stextom je do veľkej miery prácou fantázie. No vtom tkvie kúzlo jazyka ilustrácií – nie sú univerzálne zrozumiteľnou rečou, poskytujú však veľmi slobodnú a priamu možnosť na zobrazované nahliadať zaujímať sa oň, pracovať sním a chcieť mu porozumieť. Dobrá ilustrácia nielen ilustruje, sama rozpráva otvára cestu k myšlienkam knihy.
Pozornosť si však nezaslúži len výtvarno, ale práve spôsob, akým sa vknižke na tému nahliada. „Mením uhol pohľadu, aby som videl viac.“ Autori vrstvia súvislosti a odkrývajú ich do hĺbky s rešpektom vočicieľovej skupine čitateľov, no nedávajúc stranou nič, čo považujú za dôležité, ikeď možno nie prvoplánovo detsky atraktívne. Spracovanie knihy tak tému vekovo nevymedzuje necháva na čitateľovi, ktorej časti sa povenuje viac ktorej menej. Knižka názorne vysvetľuje, rozmieňa tému na drobné, na každej dvojstrane ju vykresľuje iným motívom tematickým celkom sprevádzaným podnetom na zamyslenie,nenútene ponúka tvorivú či edukačnú aktivitu.
Svet jeho témy sú predstavené rozvážne, scitom, deti sa učia, nielen zbierajú fakty, sú nabádané kotázkam, dospelí krozhovoru snimi. Nejde omnožstvo informácií, ale hĺbavý, precízne pritom zrozumiteľne spracovaný výber, zaodetý do nápaditej formy,podaný sprehľadom, vľúdne, budujúci zvedavosť a záujem, prepájajúc odborné sľudským, prírodné shumanitným, umožňujúcučiť sa o veciach komplexne hlavne prirodzene. Kniha nielen vysvetľuje, ako vidíme, ukazuje, ako sa dá pozerať. Dá sa povedať, že je vydareným počinom akejsiestetizácie, až poetizácie vedy pre (nielen) detského čitateľa.
Art Studio Agrafka je vďaka svojej krasokresbe vizuálne rozpoznateľné, no okrem „picture bookov“ pokrýva jeho tvorba rôzne žánre nielen pre deti. Ilustrácie zAgrafky (v preklade zatvárací špendlík) si pripla aj ukrajinská moderná poézia či svetová klasika. Agrafka tak neostáva strnulá bez experimentu, zároveň je vždy autentická. Dá sa aplikovať na slovník či autorskú knihu urobí ich výnimočnými. Na Slovensku vyšla po prvýkrát publikácia zjej dielne vo vydavateľstve Brak (oceňovaná Vojna, ktorá zmenila Rondo) a už túto jar si Agrafka nasadí Monokel znova, aby sme sna to, ako funguje sluch, pozreli vknihe Takto počujem.
Edita Treščáková
