Autorka charakterizuje svoj debut Sladký 啪ivot ako: „Poviedky pre všetkých, ktorí ešte nepochopili, 啪e inak to u啪 asi nebude a 啪e najlepšie je robi钮 si zo všetkého pr膷u“. No a to je dokonalé zhodnotenie toho, 膷ím by Sladký 啪ivot chcel by钮, ale nie je.
Micenková vie v 膷itate木ovi vzbudi钮 zvedavos钮, jej poviedky sú premyslené a vyvíjajú sa nepredvídate木ným smerom. Ob膷as sa však autorka kamsi ponáh木a (napr. Vymazanie pamäti), inokedy zase zbyto膷ne dovysvet木ováva (Schrödingerova ma膷ka, Svadba), 膷o neraz zatieni aj jej zjavný talent na vymýš木anie jedine膷ných námetov.
Micenkovej protagonisti sa vyrovnávajú so svojou ka啪dodennos钮ou, v ktorej výraznú rolu zohráva tú啪ba vytrhnú钮 sa z nej: „Ubehlo pár mesiacov, mo啪no dokonca i celý rok, Zuzana stále bývala v podnájme s kamarátkou a stále predávala v kníhkupectve. Kúpila si novú kulmu na vlasy, preto啪e cítila, 啪e by mala nie膷o vo svojom 啪ivote zmeni钮“ (s. 11, NEKROgames). V ka啪dodennosti Micenkovej postáv je priestor aj pre sny: „Anna u啪 bola opitá, ale vyzeralo to, 啪e tento mu啪 ju naozaj chápe – a navyše, má v啪dy 膷as“ (s. 194, V skratke); pre šialené pohnútky: „Zuza za膷ala pracova钮 na svojej transformácii. Okrem uší si uplietla aj špeciálne labky a v práci študovala všetky mo啪né knihy o ma膷acej chôdzi, výskokoch, stravovaní... Doma trénovala ladné ma膷acie pohyby, dokonca sa jej 膷asom podarilo vysko膷i钮 na stôl ako ma膷ke“ (s. 40, Cat woman); konšpira膷né teórie: „Betkin otec tvrdil, 啪e teraz sme ešte vä膷šie ovce a 啪e za všetko mô啪e americký 啪id. Túto tému u啪 Betka po膷ula stokrát: otec, ktorý nadáva na amerických 啪idov“ (s. 168, Svadba); genera膷né konflikty a spomienkový optimizmus: „Vieš, ja nie som a啪 taký chuj, ako vyzerám, ja som to tak nemyslel, ale chápeš, tie啪 ma 啪ivot serie. Nemysli si, 啪e len vy mladí máte právo by钮 nasratí. Ve膹 nielen vy, aj my, aj naša generácia, všetci sme nie膷o stratili, proste raz sa to posralo a u啪 sa z toho 膹alších sto rokov len tak 木ahko nevyhrabeme, ja som tie啪 len 膷lovek, my sme mali zamlada iné hodnoty... Nebolo to 木ahké ale takto posraté a skorumpované, ako je všetko teraz, tak to teda ešte nebolo NIKDY! Rozumieš?! Nikdy!“ (s. 191, V skratke); a najviac zo všetkého je v tejto ka啪dodennosti priestor na seba木útos钮.
V膹aka týmto rekurentným motívom Micenková dáva svojim postavám punc reálnosti a autentickosti – ostatne, sú to 木udia, okolo ktorých ka啪dý de艌 prechádzame, mo啪no sme nimi i my. Aj v poviedkach za hranicami be啪nej reality (Vymazanie pamäti, Sabat, Pán Hybš tu u啪 nebýva, Paradise) sú všetky postavy so svojimi staros钮ami, postojmi, spomienkami, tú啪bami 膷i snami ve木mi skuto膷né. H木adajú seba, svoje miesto, h木adajú niekoho, hoc fiktívneho, len aby bol, len nech na tomto svete nie som sám/sama a nech to má nejaký zmysel a ak to u啪 nemá zmysel, nech je to aspo艌 vtipné, bizarné, absurdné, nech je to hlavne nejaké (!). To majú spolo膷né všetky postavy Micenkovej poviedok a pova啪ujem to za najhodnotnejšiu výpove膹, akú Sladký 啪ivot má.
Problematicky hodnotím rozpráva膷a. Kým Micenková píše v er-forme a podáva nám udalosti o膷ami neznámeho rozpráva膷a, pôsobí tá jej pr膷a a nadh木ad nasilu. Ako konštrukt, ktorý vôbec nechcel by钮 konštruktom, iba啪e ten postoj, akoko木vek chce by钮 laxný, pôsobí umelo. Micenková 膷asto pou啪íva vulgarizmy – 膷o je úplne v poriadku, ak majú svoje miesto. Len啪e tu ho nie v啪dy majú, plytvá sa nimi – na膷o? A zase – kým Micenková pou啪íva vulgarizmy v ich-forme, prípadne v priamej re膷i, sedia. Ke膹 ich pou啪íva v re膷i rozpráva膷a v poviedkach s er-formou, škrípu.
Mo啪no sa tie啪 len beriem vá啪ne, mo啪no by sme všetci mali pochopi钮, 啪e najlepšie, 膷o mô啪eme urobi钮, je spravi钮 si z toho sladkého 啪ivota pr膷u. Mo啪no. Len啪e nie je to tak, 啪e univerzálne (i ke膹 dobre mienené) rady nemo啪no aplikova钮 na celú generáciu? Humor je liek na kade膷o, ale nie pre ka啪dého. A nie všetko sa dá zakry钮 chceným cynizmom.
Jana Micenková píše o generácii, ktorá je stratená alebo strateno iba pôsobí. H木adá niekoho a/alebo seba, naozaj i menej reálne, tu i tam, ale najviac zo všetkého píše o generácii, ktorá je slobodná. Napriek tomu, 啪e 膷asto nevie, ako so svojou slobodu nalo啪i钮. No je to jej právo – rovnako, ako je právo Micenkovej postáv i 膷itate木ov bra钮 啪ivot akoko木vek chcú.
Radka Kom啪íková