ղľáԾ
Ako skalpelom: zručne a presne
Rudolf Moravec: Nemocnica vstrede mesta
Bratislava, Alexandra 2004
Kniha profesora Rudolfa Moravca, významného vedeckého pracovníka, súčasne popredného predstaviteľa slovenskej chirurgie, ktorá názvom pripomína známy televízny seriál, prezentuje ľudské osudy vich konkrétnosti: „Titul Nemocnica vstrede mesta nie je ponáškou na známy televízny seriál scenáristu Jaroslava Dietla, ktorý kedysi snapätím sledovalo vtedajšie Československo. Príbehy ľudí vtejto knihe sa odobrali vskutočnej nemocnici vstrede hlavného mesta Slovenska“. Autorovým cieľom sa stáva: „vyzdvihnúť každodenný zápas lekárov snajväčším nepriateľom človeka – smrťou“. Dotýka sa osudov ľudí, ktorých charakter, schopnosti askúsenosti sa formujú uprostred všedných dní, mimo televíznych kamier, takmer nepovšimnuté anedocenené, no napriek tomu sú rozhodne inšpirujúce anasledovaniahodné. Vskutočnosti Moravcova Nemocnica vstrede mesta prináša rozšírený autobiografický aj historiografický materiál, sktorým sa čitateľ už mohol oboznámiť vpredchádzajúcej knihe autora Zchirurgovho zápisníka (1998).
Nachádzame tu vskutku žánrovo rôznorodé texty. Črty zhistórie medicíny na Slovensku centrované na vznik konkrétnych nemocníc agenézu zdravotníckej starostlivosti, spojené svýpočtom lekárskych osobností, ktoré sa zaslúžili oich rozvoj anapredovanie, sa miesia s osobnými zážitkami spacientmi (niektoré znich sú veľmi pozoruhodné), prameniacimi zvďaky aj nevďaku. Na tomto mieste autor takisto rozvinul vlastné úvahy okauzalite zmien vživote človeka aj ich nelogickosti, opätovne tu sprítomnil text Hippokratovej prísahy... Je to naozaj rozmanité čítanie, ktoré sa môže zdať čitateľovi mimo cieľovej skupiny tvorenej najmä odbornou verejnosťou, miestami nezáživné.
Zpestrej textovej palety vyžaruje autorov sympatický prístup kčloveku, prenikavosť sociálneho cítenia apostupne sa zobrazuje aj jehoľudský rozmer ako pevný tvar nenaštrbený spoločenskými zmenami, zhoršenými medziľudskými vzťahmi, ani havarijnou situáciou vzdravotníctve. Navyše, Moravec si sperom v ruke počína takmer ako so skalpelom, zručne, sľahkosťou apresne. To sú prednosti, ktoré si dokážu nakoniec získať aj nezainteresovaných.
Autor zjednocuje svoje zápisky do homogénneho útvaru kompozičnou stratégiou opakovania návratného motívu. Stal sa ním výrok „renesančného umelca Rembrandta van Rijna, mimochodom maliara, ktorý prvý vdejinách zachytil pitvu ľudského tela na obraze Hodina anatómie Dr. Tulpa“; znie: „Napriek tomu, že som prežil mnoho bolestí, tragédií asklamania, oklamal som svoj osud. Žil som abol šťastný“. Na túto optimistickú myšlienku sa vpriebehu čítania navrstvujú poznatky askúsenosti skvelého odborníka ačloveka. Nebadane dopĺňajú našu zásobu energie, potrebnú na prekonávanie aj vlastných životných prekážok.
Jaro Vlnka
