V roku 1892 sa udiala na Madison Square Garden v New Yorku fantastická a nezabudnute木ná show – Nikola Tesla predvádzal svoj nový vynález, lo膹 na dia木kové ovládanie. Hýbal pá膷kami, lo膹 menila smer, sem-tam jej zablikalo svetielko a diváci boli vo vytr啪ení. Videli nie膷o, 膷o pova啪ovali za zázrak a sna啪ili sa zisti钮, ako to funguje. Niektoré ich nápady boli celkom k veci, niektoré zas, povedzme, mierne absurdné (napríklad telepaticky ovládaná opica schovaná v podpalubí). Jedno mali však svedkovia tejto udalosti spolo膷né – veda ich fascinovala a pri钮ahovala. Síce len okrajovo, no boli jej sú膷as钮ou.
Dnes by sme Teslovu lo膹 pova啪ovali za banálnu hra膷ku, ani z膹aleka nereprezentujúcu vrchol vedy a techniky. Prekvapí teda, 啪e na rozdiel od Teslovho predstavenia necháva dnešná veda be啪ne 木udí chladnými, alebo v nich dokonca vzbudzuje miernu averziu. Bohu啪ia木, niet sa 膷omu 膷udova钮 – veda sa toti啪 stala ne木udskou. 膸alekoh木admi a mikroskopmi skúma svet, ktorý be啪ne 木udia nepoznajú, rozpráva jazykom, ktorým be啪ní 木udia nehovoria.
Vesmír je ale krásny a veda, ktorá ho skúma, je hravá, pestrá a fascinujúca. A v takom svetle sa ju kniha
Sedem krátkych prednášok o fyzike od Carla Rovelliho sna啪í predvies钮 publiku. Vyberá tie najdôle啪itejšie teórie, skúmané v minulom storo膷í a najzaujímavejšie hypotézy, na ktorých pracujeme dodnes. Nesústredí sa na zbyto膷né detaily, z inak zlo啪itých teórií vyberá k木ú膷ovú esenciu tak, aby bola prístupná ka啪dému. Albert Einstein povedal, 啪e ak nie膷o nevieme vysvetli钮 šes钮ro膷nému die钮a钮u, sami tomu nerozumieme. Tento výrok treba bra钮 s rezervou, ale práve expert, akým Rovelli bez pochýb je, doká啪e zlo啪ité myšlienky extrahova钮 a podáva钮 spôsobom, aby ich dokázal oceni钮 aj laik.
膶loveku a啪 príde 木úto z toho, 啪e je jeho kniha krátka a stru膷ná, z膹aleka sa z nej nedozvieme všetko. Pôsobí tak trochu ako upútavka, no v tom najlepšom zmysle slova – po jej pre膷ítaní budete ma钮 chu钮 na viac. Prvých šes钮 kapitol autor venuje iba vesmíru, v tej závere膷nej sa pozerá na miesto 膷loveka v 艌om. Príroda rozmýš木a inak ako 木udia, nevyvinuli sme sa na to, aby sme rozumeli pohybu atómov a planét, aj ke膹 sme 膷as钮ou toho istého celku. Spoznáva钮 inakos钮 vesmíru je ohromujúce – ako uzatvára Rovelli: „Tu, na hranici toho, 膷o vieme, a dotýkajúc sa oceánu toho, 膷o nevieme, sa lesknú tajomstvá a krásy sveta a vyrá啪ajú nám dych.“
Všadeprítomná veda
Existuje aj iný spôsob toho, ako dosta钮 vedu pred publikum – poukazova钮 na jej všadeprítomnos钮. Pre膷o inokedy zelené stromy na jese艌 zo啪ltnú? Pre膷o máme radi sladké, no nie horké chute? Pre膷o si škriabeme štípance od komárov? Ka啪dodenné otázky, na ktoré veda pozná odpove膹. Samozrejme, nedá sa odpoveda钮 na úplne všetky z nich. Peter Szolcsányi si z nich pre knihu
Súkromný 啪ivot molekúl – predstavuje výber z jeho 膷lánkov v tý啪denníku
.迟&测补肠耻迟别;啪诲别艌 – vyselektoval pä钮desiat a odpovedá na ne jednoduchou a pútavou formou.
Odpoveda钮 na zaujímavé otázky má dvojaký osoh. Tým prvým sú, samozrejme, odpovede samy o sebe. Druhým je stimulovanie 膹alších otázok a premýš木anie nad tým, 膷i majú zmysel, alebo nie a ako na ne nájs钮 odpove膹. „Akej farby je 啪iarlivos钮?“ je otázka, ktorú evolu膷ný biológ Richard Dawkins 膷asto pou啪íva ako príklad nezmyselnej otázky. No Peter Szolcsányi v publikácii
Súkromný 啪ivot molekúl dokazuje, 啪e aj niektoré zdanlivo absurdné otázky v skuto膷nosti dávajú zmysel, napríklad: „Ako vonia vesmír?“
Treba sa u膷i钮 klás钮 otázky o svete okolo nás. H木adanie odpovedí je hnacím motorom poznania, vedci neraz strávia celé roky skúmaním jedinej otázky, analyzovaním jedného konkrétneho detailu. Napríklad v kapitole Svietiaca medúza opisuje autor prácu laureáta Nobelovej ceny za chémiu, ktorý musel ulovi钮 a vypreparova钮 viac ako milión medúz, len aby odhalil tajomstvo ich 啪iary (膷o dnes vo ve木kom vyu啪ívame). Pocit, ktorý 膷ítanie
Súkromného 啪ivota molekúl zanechá, je nasledovný: Je neuverite木né, ako ve木a sme sa dozvedeli o svete okolo nás aj napriek jeho zlo啪itosti a sofistikovanosti.
Prechádzka vesmírom
Vesmír je pre nás cudzím miestom. Je chladný, nebezpe膷ný a hlavne vzdialený. 膶ierne diery a neutrónové hviezdy trhajúce hmotu na márne kúsky, mra膷ná plynu tiahnuce sa státisíce svetelných rokov, milióny a miliardy slne膷ných sústav, priestor plný tmavej hmoty a energie. Vesmírna ka啪dodennos钮 je úplne iná, ne啪 tá naša na Zemi, netýka sa nás.
Kniha
Takto sa ma nikto nepýtal, pozostávajúca z troch rozhovorov Štefana Hríba s Ji艡ím Grygarom, sa sna啪í 膷itate木a zobra钮 na výlet touto cudzinou. Napísa钮 knihu o vede na tri posedenia je takmer nemo啪né, a tak prechádzka náu膷ným chodníkom 膷asto pripomína skôr pobehovanie z miesta na miesto 膷i isté blúdenie a nepresnosti. Je to škoda, plán cesty bol toti啪 lákavý.
Evolúcia bola ozna膷ená za najvä膷šiu show na zemi, no vesmír ako taký je potom tá najvä膷šia show vôbec. Galaxie, hmloviny, v ktorých sa rodia hviezdy, 膷ierne diery, z ktorých neunikne ani len svetlo, pokrivený 膷as a priestor, podivný svet atómov a molekúl, tvoriacich kolosy hôr, púští a oceánov, no aj v porovnaní s nimi drobné telá organizmov, ktoré ich obývajú – to všetko tam je. Alebo presnejšie, to všetko je tu, vo vesmíre, ktorého sú膷as钮ou sme aj my. Všetky tri knihy nás na túto show pozývajú, sta膷í ich ponuku prija钮.
Samuel Ková膷ik
