��������

Takýmto pohľadom do „tieňa zabúdania“ je publikácia Spolku Martina Rázusa v Liptovskom Mikuláši s názvom Scotus Viator, Spomienka na priateľa Slovákov o škótskom historikovi a cestovateľovi Robertovi Williamovi Setonovi – Watsonovi. V roku 1905 prišiel Seton – Watson do Viedne. Počas nasledujúceho roka sa vybral do Uhorska, aby spoznal maďarský národ. (Historik obdivoval schopnosť Maďarov bojovať za svoju slobodu.) Po návrate do Viedne ho zamestnanec univerzitnej knižnice Karol Renner zoznámil so študentom Antonom Štefánkom. Ten mu vysvetlil, ako to je so slobodou Slovákov v Uhorsku. Seton – Watson chcel poznať fakty a na vlastné oči sa presvedčiť o situácii slovenského národa na vtedajšom území Rakúsko-Uhorska. Navštívil viaceré mestá, stretol sa s mnohými slovenskými verejnými činiteľmi, dozvedel sa o udalostiach v Černovej. Uvedomil si, že bol jednostranne informovaný z maďarskej strany a rozhodol sa, že svoj postoj prehodnotí. Výsledkom bola jeho kniha Národnostná otázka v Uhorsku, ktorá vyšla v roku 1908 v Londýne. Publikácia vyvolala veľký záujem v Čechách a na území dnešného Slovenska a priniesla nový pohľad  pre málo informovanú verejnosť vo Veľkej Británii a v západnej Európe.

V ďalších rokoch udržiaval Seton – Watson priateľské vzťahy so Slovákmi, honorár za vydanie spomínanej knihy venoval na štipendiá pre slovenských študentov (študijný pobyt v Edinburgu). Význam jeho spolupráce pri rozvíjaní myšlienky samostatného štátu Čechov a Slovákov stúpol po začiatku prvej svetovej vojny. Prijal pozvanie T. G. Masaryka na stretnutie v Rotterdame a na základe ich rozhovorov pripravil rozsiahle memorandum pre britské ministerstvo zahraničných vecí (touto cestou sa potom dostalo aj k ostatným dohodovým mocnostiam). Program česko-slovenského odboja sprístupňoval širšej verejnosti v časopise The New Europe, ktorý založil v októbri roku 1916. Periodikum zohralo dôležitú úlohu aj počas mierovej konferencie v Paríži, na ktorej sa Seton – Watson zúčastnil ako dopisovateľ a jeho názor mal pre britskú delegáciu veľkú váhu.

Cestujúci Škót sledoval aj život v novom štáte Čechov a Slovákov, viackrát ho navštívil, písal o jeho súčasnom napredovaní i o jeho problémoch. Ako historik sa vždy usiloval zachovať si nestranný postoj ku skúmanej skutočnosti, poznamenanej novými protirečeniami.

Publikácia prináša tri štúdie slovenských historikov, Miloslava Blahu, Dušana Kováča a Edity Ivaničkovej, o úlohe Setona – Watsona pri vzniku česko-slovenského štátu a fotokópie početných článkov z dobovej domácej tlače, ktoré svedčia o veľkej obľube tohto vzdelaného Škóta. Dostalo sa mu u nás veľa vyznamenaní, ale v rokoch po druhej svetovej vojne sa jeho meno z našich dejín vytratilo. Spomienka na priateľa Slovákov pomáha splácať náš dlh voči tejto pozoruhodnej osobnosti.