ղľáԾ
Bratislava, IRIS 2006
Kniha Na ceste k „vlastnej izbe“ je prvá zpripravovanej trojice kníh ofeministickej filozofii, ktorá nevníma človeka ako rodovo neutrálnu bytosť (človek sú vlastne dve bytosti) arozlišuje medzi pohlavím ako tým, čo nám je dané prírodou, arodom ako sociálnou konštrukciou.
Feministické filozofky poukázali na skutočnosť, že v dejinách filozofie človek vystupuje ako rodovo neutrálna bytosť, pretože sa hovorí najmä omužskom subjekte. Stýmto faktom súvisí aj jeden zcieľov feministickej filozofie – identifikovať povahu vzťahov medzi rodmi vhistórii, odhaliť dôvody, ktoré viedli kdominancii mužského rodu, a tieto vzťahy nanovo preskúmať.
Dnes sa už aj unás feministická filozofia stala legitímnou súčasťou štúdia filozofie, naráža však na nedostatok odbornej literatúry vslovenskom jazyku. Ato je aj jeden zdôvodov vzniku tejto knihy, ktorá predstavuje prvú časť projektu Postavy/podoby/problémy feministickej filozofie.
Etela Farkašová svojim čitateľom približuje dve významné spisovateľky, ktoré sa zaslúžili opočiatočný rozvoj feministického myslenia – Mary Wollstonecraft aVirginiu Woolf. Tieto dve pozoruhodné ženy boli predstaviteľkami prvej vlny feminizmu avo svojich dielach tematizovali najmä problematické postavenie ženy vspoločnosti (ale aj vdomácnosti), otázku ženských práv avzdelávania.
Kniha predstavuje prvú časť pripravovanej trilógie ofeministickom vývine.
Včasti Feminizmus ako teória aako hnutie nás autorka zoznamuje so základnými pojmami feminizmu afeministickej filozofie, vznikom avývojom feministického myslenia vhistórii, ako aj s najvýznamnejšími ženami – filozofkami, spisovateľkami aďalšími dejateľkami zoblasti kultúry. Okrem iného sa autorka zameriava na význam mystiky, ktorá prispela krehabilitácii významu zmyslovosti aemócií ako dôležitých súčastí poznávacieho procesu;práve zmyslovosť sa má stať dôležitým stavebným kameňom utvárania novej teórie poznania (usiluje sa oňu aj súčasná feministická epistemológia), chce narušiť „samovládu“ logického diskurzu a priblížiť sa tak ku komplexnosti acelistvosti poznávacieho procesu.
Včasti oMary Wollstonecraft autorka sústreďuje svoju pozornosť na jej dielo Obhajoba ženských práv. Táto emancipovaná spisovateľka – filozofka je na rozdiel od svojich súdobých mužských kolegov presvedčená, že „polovica ľudského rodu – ženy – sú tiež ľudia“ arovnako ako muži majú rozum,vedia ho používať amajú tak legitímny nárok na slobodu arovnosť. Táto revolučná, politicky orientovaná bojovníčka ovplyvnila aj druhú predstaviteľku prvej vlny feminizmu Virginiu Woolf. Jej Etela Farkašová venuje najväčšiu časť svojej knihy. Dôvodom je jednak význam tejto spisovateľky pre feminizmus afeministickú filozofiu, jednak, že písanie bolo pre Virginiu všetkým – výpoveďou, terapiou, únikom, zachytením celého jej vnútorného sveta, a práve preto bola jedinečnou spisovateľkou afilozofkou zároveň.
Ako nám už naznačuje názov knihy, autorka sa zameriava najmä na dve eseje Virginie Woolf Vlastná izba a Tri guiney. Eseje vknihe Tri guiney sa venujú analýze podmienok na vzdelávanie asebarealizáciu žien vspoločnosti, ako aj kritike dlhodobej avýraznej asymetrie vo vzdelávaní mužov a žien. Veseji Vlastná izba sústreďuje Virginia Woolf pozornosť na ženu – autorku ana jej miesto a význam vliterárnej tradícii.
Literatúra sa pre ňu stáva „formou identity“. Analyzuje pozíciu ženy ako literárnej témy aako autorky vdejinách literatúry, najmä anglickej, apremýšľa aj o procese (ženského) písania. Oceňuje spisovateľky, ktoré písali „ako ženy“, na základe ženskej skúsenosti aženského pohľadu autvorili si vlastný samostatný životný postoj avzopreli sa existujúcim „mužským“ autoritám. Verí všpecifickosť literatúry písanej ženami aobhajuje jej nezameniteľnú anenahraditeľnú hodnotu. Zároveň poukazuje na to, že keď sa ženský pohľad na svet - ako rovnocenný tomu mužskému - včlení do historicky určujúceho – mužského pohľadu na svet, dosiahne sa ucelenosť, pravdivosť akomplexnosť samotného pohľadu.
Veľmi zaujímavá je aj časť ofenoméne mlčania ako prvku „ženského jazyka“ a„ženského písania“ vdiele Virginie Woolf. Podľa Etely Farkašovej mlčanie vtvorbe V. Woolf otvára priestor na špecifickejšiu, otvorenejšiu avýrečnejšiu sebaprezentáciu postáv. Zvýrazňuje aj prínos mlčania pre hovorenie, vzájomné pochopenie, ale tiež pre sebapochopenie. Mlčanie pre V. Woolf neznamená, že nie je očom vypovedať, ale že postava nie je schopná výpovede. Mlčanie má vjej diele pozitívny význam, pomocou neho necháva vstupovať do literárneho diskurzu načúvajúce apozorujúce postavy, arehabilituje tak mlčanie ako možnú kognitívnu aktivitu, pripisujúc takémuto postoju vpoznávacom procese pozitívnu hodnotu.
Kniha Na ceste k „vlastnej izbe“, ktorá je prvou knižnou publikáciou svojho druhu na Slovensku, osvetľuje nielen prítomnosť žien vdejinách filozofie akultúry, ale mení aj tradičný pohľad na dejiny filozofie. Dozvieme sa napríklad, že mnohých filozofov ovplyvnili práve názory niektorých múdrych a vzdelaných žien, pričom tradičné dejiny filozofie prikladali týmto ženám – filozofkám minimálny význam. Tieto ženy nemajú zastúpenie ani vštandardných filozofických encyklopédiách, ani vučebniciach dejín filozofie, apreto Etela Farkašová v tejto publikácii predstavuje ženy–filozofky–spisovateľkyako tvorkyne a dejateľky kultúrnej tvorby v dejinách.
Michaela Geisbacherová
