暗网禁区

Jozef Klempa bol rodákom z Moravského Svätého Jána, vyu膷il sa za obuvníka vo Viedni, no ako 20-ro膷ný musel narukova钮 do armády. O svojich zá啪itkoch z prvej svetovej vojny, zajatia na ruskom fronte a neskoršom vstupe do légií si viedol podrobné denníky, ktoré v roku 100. výro膷ia vypuknutia prvej svetovej vojny vyšli kni啪ne.

Denníky sa zachovali v膹aka rodinnému archívu a úprimnej snahe Klempovej vnu膷ky Viery Meliškovej. Kniha Moje skúsenosti za svetovej vojny (Vydavate木stvo Slovart) je významná najmä preto, 啪e je jedným z mála svedectiev, ktoré zanechali o „ve木kej vojne“ prostí vojaci pochádzajúci zo Slovenska. Jozef Klempa narukoval do rakúsko-uhorskej armády v jeseni 1914. Krátko po tom odišiel na východný front bojova钮 proti Rusom. Po 膷ase ho však ruskí vojaci zajali a za膷ali sa pre neho trpké skúsenosti v zajateckých táboroch, ktoré vyvrcholili jeho vstupom do légií, konkrétne do 7. 膷eskoslovenského streleckého pluku tatranského. V 艌om sa ako vojak zú膷astnil bojov na Transsibírskej magistrále. Klempa nám v denníku okrem bojových akcií pribli啪uje 啪ivot, zvyky 膷i vlastnosti miestneho obyvate木stva. Okrem známych sibírskych miest (Tomsk, Jekaterinburg, Vladivostok) sa dozvieme aj o 膹alších menej známych miestach v tejto oblasti, o po膷ínaní bo木ševikov, stratégii generála Kol膷aka i o viacerých miestnych „vodcoch“, ktorí terorizovali obyvate木stvo. Zápisky odha木ujú aj ka啪dodenný 啪ivot vojnového zajatca, neskôr legionára. Samozrejme, od Klempu nemô啪eme o膷akáva钮, aby situáciu na fronte vedel hodnoti钮 z politologického nadh木adu a poznal rozli膷né strategické súvislosti 膷i vz钮ahy na frontových líniách alebo výsledky rokovania politikov. O tento dopl艌ujúci poh木ad sa v úvodnej kapitole postaral historik Michal Kši艌an. Jozef Klempa po strastiplnej ceste domov kon膷í svoj denník 1. augusta 1920. V novembri nastupuje do práce na 啪eleznici. Jeho denník je úprimným vyznaním o hrôzach vojny a utrpeniach, ktoré spôsobila, ale aj pou膷ením pre dnešnú generáciu napísaným jednoduchým, pútavým a zrozumite木ným jazykom.