ղľáԾ
Daniel Pastirčák rozširuje ٱ첹ó omyslenie a životné postoje súčasníkov. Jeho sondy sú analýzou stavu vedomia moderného človeka. Opierajú sa ometafyziku Nie, na ktorej spočíva architektúra Desatora.
Kobrazovým podobenstvám si prizval poľského režiséra Krzysztofa Kieślowského ajeho televíznu sériu ٱ첹ó (1987 – 1990). Filmová kritička Katarzyna Jablońska ich nazvala polemikou sfalošnou, povrchnou zbožnosťou, namierenou proti náboženskému infantilizmu. Povedať Nie, ktoré sa učí na kurzoch asertivity, je tiež len rozširovanímٱ첹óu oformy medziľudských vzťahov, ktoré ochraňujú celistvosť človeka. Desať homílií Daniela Pastirčáka odznelo vKaplnke Cirkvi bratskej vBratislave astali sa podkladom pre knižný blok. Zuzana Mojžišová obohatila titul esejou Kieślowského ٱ첹ó (namiesto doslovu), vktorej spracovala aj scénické skratky jednotlivých epizód, čo umožňuje úplné prepojenie Kieślowského filmového videnia sPastirčákovým teologickým mysliteľstvom.
Modla
Starozákonný Boh žiarlil na modly, pretože vytvárajú otroctvo vpodobe závislostí. Vprvej zo série Kieślowského filmov sa ocitneme vaule plnej študentov. Vrámci prednášky zaznie, že správne naprogramovaný počítač môže mať nielen inteligenciu, ale aj vlastný estetický vkus aosobnosť. Pastirčák dodáva: „Človek, ktorý do stredu reality postavil matematickú racionalitu vtelenú vtechnickom zázraku počítača, sám seba vidí ako veľký biochemický počítač. Mŕtva technológia je tu povýšená nad živú ľudskú bytosť. Výrobok je povýšený nad svojho tvorcu.“ VKieślowského príbehu sa ukáže, že fyzika je fyzika ametafyzika je metafyzika. Syn prednášajúceho nájde korčule, ukryté ako vianočný darček. Zatúži si ich vyskúšať na zamrznutom jazere. Otec spolu so synom preveria intenzitu mrazu za posledné tri dni, hĺbku jazera, počítač vyráta koeficient premeny vody na ľad a ukáže výsledok, podľa ktorého je ľad dostatočne hrubý; unesie váhu až dvestopäťdesiat kilogramov. Ľad sa však prelomí achlapec zahynie. Pastirčák píše: „Muž hľadí na počítač pohľadom veriaceho, ktorého Boh zradil.“ Nezradil ho Boh. Zradila ho modla: „Myslenie nemáme sami zo seba, ako čosi svoje vlastné. Nevytvorili sme ho, bolo vytvorené vnás: Mystérium narodenia, mystérium smrti.“
Mentálna projekcia
Medzi tri najporušovanejšie prikázania smerom navonok patria: Nezabiješ, Nescudzoložíš aNepokradneš. Pastirčák ich ukazuje vsúčasných podobách: Odpíšeš tých, čo sa nehodia. Neznásilníš svoje city vernosťou. Nepremárniš príležitosť kradnúť moralizovaním. Tri imperatívy spája vôľa privlastňovať si to, čo nám nepatrí. Život druhého človeka. Telo, konzumované na sexuálne ukojenie, premieňajúce eros na formu masturbácie. Krádež hmotného iduchovného vlastníctva, vrátane identity. Tieto tri Nie sa často prelínajú. Od najstarších čias bolo vojenské ťaženie spájané so zabíjaním, znásilňovaním arabovaním. Na tom sa veľa nezmenilo ani dnes. Zabíjanie sa legalizuje. Začiatok akoniec lásky sa zdôvodňuje chémiou. Krádež sa spája smocou. Pastirčák píše o „vražednej mentalite nenávisti“, rodiacej sa vsieti vzťahov. Mentálna projekcia existuje pri porušení každého z prikázaní. Pastirčák nás upozorňuje na to, že „Mojžišove imperatívy Ježiš vo svojich komentároch presúva zvonka dovnútra: Zlý čin nezačína vonkajším pohybom tela, začína vnútorným pohybom srdca“. To, čo rozhodne onašej vnútornej podobe, je sila metafyzickej túžby: „Má vsebe auru absolútna, nestačí jej niečo – chce všetko, nestačí jej čiastočné – chce úplné. Tá túžba je včloveku ako stopa Boha.“
Exemplum
Exempla trahunt, príklady priťahujú. Ak by sme Kieślowského filmové meditácie brali ako návody na život, bolo by vnich viac príkladov ako nežiť, než ako žiť. To, čo znich robí príklady pre vnútorný život, sú Pastirčákove komentované pasáže zBiblie ajeho žitá skúsenosť. Nielen sduchovným svetom, ale aj smocou. Práve moc vňom vyvoláva skepsu, strach oto, že sa zo slov stávajú masky. Obsahy sa vyprázdňujú aprebytok informácií spôsobuje, že „všetci vieme všetko, ale nikto nevie nič“ – oúnose prezidentovho syna, oHedvige Malinovej, o Gorile. Na veľkej scéne reality namiesto duchovného hľadania vládne „pravda“ politiky: „Lož cenzúry nahradila lož spravodajských hier.“ Do takýchto hier sa účelovo vpletajú aj hodnoty, meniace sa na zmes poloprávd. Ako exemplum voči manipuláciám jednotlivcov iskupín Pastirčák opakovane kladieJóbovho človeka, ktorý napriek úderom hľadá: „Čo ten človek vlastne hľadá? Jóbov človek hľadá zlato, striebro, meď, zafíry... Hľadá to, čo je preňho drahocenné. Hodnotu do vecí premieta moje vedomie aktom oceňovania. Atu sa fenomén hodnoty stretá sfenoménom lásky.“ Jóbov človek hľadá metafyzickú istotu áno – áno, nie – nie, ako na začiatku, tak aj na konci. To, čo hľadá, nie je materiálny, ale duchovný fenomén. Hľadá zlato, ktoré nie je – ako to paradoxne dokazujú astrofyzici – pozemského pôvodu.
Dana Podracká
Daniel Pastirčák rozširuje ٱ첹ó omyslenie a životné postoje súčasníkov. Jeho sondy sú analýzou stavu vedomia moderného človeka. Opierajú sa ometafyziku Nie, na ktorej spočíva architektúra Desatora.
Kobrazovým podobenstvám si prizval poľského režiséra Krzysztofa Kieślowského ajeho televíznu sériu ٱ첹ó (1987 – 1990). Filmová kritička Katarzyna Jablońska ich nazvala polemikou sfalošnou, povrchnou zbožnosťou, namierenou proti náboženskému infantilizmu. Povedať Nie, ktoré sa učí na kurzoch asertivity, je tiež len rozširovanímٱ첹óu oformy medziľudských vzťahov, ktoré ochraňujú celistvosť človeka. Desať homílií Daniela Pastirčáka odznelo vKaplnke Cirkvi bratskej vBratislave astali sa podkladom pre knižný blok. Zuzana Mojžišová obohatila titul esejou Kieślowského ٱ첹ó (namiesto doslovu), vktorej spracovala aj scénické skratky jednotlivých epizód, čo umožňuje úplné prepojenie Kieślowského filmového videnia sPastirčákovým teologickým mysliteľstvom.
Modla
Starozákonný Boh žiarlil na modly, pretože vytvárajú otroctvo vpodobe závislostí. Vprvej zo série Kieślowského filmov sa ocitneme vaule plnej študentov. Vrámci prednášky zaznie, že správne naprogramovaný počítač môže mať nielen inteligenciu, ale aj vlastný estetický vkus aosobnosť. Pastirčák dodáva: „Človek, ktorý do stredu reality postavil matematickú racionalitu vtelenú vtechnickom zázraku počítača, sám seba vidí ako veľký biochemický počítač. Mŕtva technológia je tu povýšená nad živú ľudskú bytosť. Výrobok je povýšený nad svojho tvorcu.“ VKieślowského príbehu sa ukáže, že fyzika je fyzika ametafyzika je metafyzika. Syn prednášajúceho nájde korčule, ukryté ako vianočný darček. Zatúži si ich vyskúšať na zamrznutom jazere. Otec spolu so synom preveria intenzitu mrazu za posledné tri dni, hĺbku jazera, počítač vyráta koeficient premeny vody na ľad a ukáže výsledok, podľa ktorého je ľad dostatočne hrubý; unesie váhu až dvestopäťdesiat kilogramov. Ľad sa však prelomí achlapec zahynie. Pastirčák píše: „Muž hľadí na počítač pohľadom veriaceho, ktorého Boh zradil.“ Nezradil ho Boh. Zradila ho modla: „Myslenie nemáme sami zo seba, ako čosi svoje vlastné. Nevytvorili sme ho, bolo vytvorené vnás: Mystérium narodenia, mystérium smrti.“
Mentálna projekcia
Medzi tri najporušovanejšie prikázania smerom navonok patria: Nezabiješ, Nescudzoložíš aNepokradneš. Pastirčák ich ukazuje vsúčasných podobách: Odpíšeš tých, čo sa nehodia. Neznásilníš svoje city vernosťou. Nepremárniš príležitosť kradnúť moralizovaním. Tri imperatívy spája vôľa privlastňovať si to, čo nám nepatrí. Život druhého človeka. Telo, konzumované na sexuálne ukojenie, premieňajúce eros na formu masturbácie. Krádež hmotného iduchovného vlastníctva, vrátane identity. Tieto tri Nie sa často prelínajú. Od najstarších čias bolo vojenské ťaženie spájané so zabíjaním, znásilňovaním arabovaním. Na tom sa veľa nezmenilo ani dnes. Zabíjanie sa legalizuje. Začiatok akoniec lásky sa zdôvodňuje chémiou. Krádež sa spája smocou. Pastirčák píše o „vražednej mentalite nenávisti“, rodiacej sa vsieti vzťahov. Mentálna projekcia existuje pri porušení každého z prikázaní. Pastirčák nás upozorňuje na to, že „Mojžišove imperatívy Ježiš vo svojich komentároch presúva zvonka dovnútra: Zlý čin nezačína vonkajším pohybom tela, začína vnútorným pohybom srdca“. To, čo rozhodne onašej vnútornej podobe, je sila metafyzickej túžby: „Má vsebe auru absolútna, nestačí jej niečo – chce všetko, nestačí jej čiastočné – chce úplné. Tá túžba je včloveku ako stopa Boha.“
Exemplum
Exempla trahunt, príklady priťahujú. Ak by sme Kieślowského filmové meditácie brali ako návody na život, bolo by vnich viac príkladov ako nežiť, než ako žiť. To, čo znich robí príklady pre vnútorný život, sú Pastirčákove komentované pasáže zBiblie ajeho žitá skúsenosť. Nielen sduchovným svetom, ale aj smocou. Práve moc vňom vyvoláva skepsu, strach oto, že sa zo slov stávajú masky. Obsahy sa vyprázdňujú aprebytok informácií spôsobuje, že „všetci vieme všetko, ale nikto nevie nič“ – oúnose prezidentovho syna, oHedvige Malinovej, o Gorile. Na veľkej scéne reality namiesto duchovného hľadania vládne „pravda“ politiky: „Lož cenzúry nahradila lož spravodajských hier.“ Do takýchto hier sa účelovo vpletajú aj hodnoty, meniace sa na zmes poloprávd. Ako exemplum voči manipuláciám jednotlivcov iskupín Pastirčák opakovane kladieJóbovho človeka, ktorý napriek úderom hľadá: „Čo ten človek vlastne hľadá? Jóbov človek hľadá zlato, striebro, meď, zafíry... Hľadá to, čo je preňho drahocenné. Hodnotu do vecí premieta moje vedomie aktom oceňovania. Atu sa fenomén hodnoty stretá sfenoménom lásky.“ Jóbov človek hľadá metafyzickú istotu áno – áno, nie – nie, ako na začiatku, tak aj na konci. To, čo hľadá, nie je materiálny, ale duchovný fenomén. Hľadá zlato, ktoré nie je – ako to paradoxne dokazujú astrofyzici – pozemského pôvodu.
Dana Podracká
