ղľáԾ
Chorošna stvar: moloko s nožmi
Anthony Burgess: Mechanický pomaranč
Bratislava, Ikar 2004
Preklad Otakar Kořínek
„Bola napísaná takým megošským štýlom, samé ach aoch ataký blezgar, ale tak mi ztoho vychádzalo, že všetky druhy píplov sa dnes premieňajú na stroje aže rastú – vy, ja, on abozaj ma všary – tak celkom normálne aprirodzene ako ovocie“ (s. 133).
Burgessov mladistvý hrdina nepozná zlatú strednú cestu; buď ide (doslova) aj cez mŕtvoly, alebo je mu zakéhokoľvek násilia zle. To však až po nezvyčajnej kúre, ktorú ako delikvent podstúpi. Ešte predtým je však čitateľ konfrontovaný so svetom plným zla ahrubej sily, násilia, so svetom, ktorému jeho brutálnu podobu vnucujú tínedžeri ako Alex. Takým ako on patrí nočné mesto, jeho bezstarostným jazdám sa musia vyhnúť všetci pokojní občania. Burgess zobrazuje násilie veľmi odkryto, sugestívne aplasticky, násilie, pri ktorom Alex ajeho „kamoge“ pociťujú čosi ako chladnú radosť, chvíľkovú rozkoš, ľahostajné uspokojenie. Patrí kich životu ako „moloko s nožmi“, ako niečo celkom samozrejmé. Alexove sociálne kontakty sú zúžené len na negatívne zamerané aktivity, jeho citový obzor sa naliehavo viaže azda len na vážnu hudbu, vktorej sa vynikajúco vyzná aktorá jediná sa vymyká zjeho prevažne deštrukčných prejavov. Ani hudba však nie je kontrapunktom kjeho krikľavo manifestovanej sile voči slabším, aj ona si ho získava skôr racionálne ako emotívne. Až keď mu pri pochybnom pokuse oprevýchovu púšťajú krvavé filmy spolu sjeho obľúbenými melódiami, čosi sa vňom zlomí aako zlomený človek už nevládze páchať zlo, čo predtým robil svytrvalosťou avášňou. Kniha sa tak stáva nie už románom onásilí, ale omanipulácii: aj zAlexa urobili „dobrého“ človeka pre niečo. Aj jeho „prevýchova“ je vpodstate násilným aktom, akým už býva každá manipulácia sčlovekom.
Podstatnou formatívnou zložkou tohto dielka je jeho jazyk, tvorený aj rusizmami, anglicizmami či výpožičkami z chorvátčiny, ato všetko vslovne rozpohybovanej podobe, príťažlivo dynamickej. Máme tu do činenia so slangom či priam argotom najmladšej generácie, vslovenčine novým, originálnym anikde neodpozorovaným, apredsa pôsobiacim prirodzene. Je len zásluhou prekladateľa O. Kořínka, že román má primeranú gradáciu aAlexovo rozprávanie priam prekypuje obrazným, svietivým, britkým obsahom, takže, ako sa tvrdí aj vdoslove P. Uličného, jazyk je tu nepochybne ďalším hlavným hrdinom.
Mechanický pomaranč sa tak stal skvelým čítaním otom, ako sa nestratiť aj vdnešnom globalizovanom svete, ktorý je už trochu inde ako ten Burgessov, no nesporne najmä vsmere, ktorý naznačuje aj román.
Viera Prokešová
