��������

Vzácne ukážky vzťahov

Ján Jankovič: Lijepa naša je aj naša II.

Bratislava, Vydavateľstvo Jána Jankoviča 2005

  Známy slovenský kroatista ����balkanista Ján Jankovič sa po Slovníku prekladateľov z macedónčiny, srbčiny, chorvátčiny ����slovinčiny a knihe o vzťahoch Slovákov ����Čiernohorcov (Boje Čiernohorcov ����túžby Slovákov 1839 - 1914) opäť vrátil k svojej obľúbenej téme, k slovensko-chorvátskym vzťahom. Lijepa naša je aj naša II. nadväzuje na jeho staršiu publikáciu – jej druhá časť koncipovaná ako pamätnica vychádza pri príležitosti 170. výročia vzniku básne Antuna Mihanovića Chorvátska domovina – Lijepa naša (dnes chorvátska hymna) ����zároveň 100. výročia jej prvého prekladu (adaptácie) do slovenčiny z pera Petra Bellu Horala. Pamätnica má slávnostný charakter, preto sú do nej zaradené slovenské ����chorvátske hymnické ����príležitostné básne napísané na oslavu slovanskej (a predovšetkým slovensko-chorvátskej) vzájomnosti. Texty sú uvádzané v pôvodnej (dobovej) verzii bez akýchkoľvek jazykových zásahov. Chorvátske básne strieda ich slovenský preklad. Kniha je doplnená štúdiami Verše vzájomnosti ����Adaptabilita chorvátskej poézie, v ktorých Jankovič na pozadí historických ����sociokultúrnych súvislostí uvádza čitateľa do problematiky slovensko-chorvátskych vzťahov.

  Za „zlatý vek“ týchto vzťahov považuje Jankovič 30. ����40. roky 19. storočia, keď boli osobné priateľstvá medzi chorvátskymi ����slovenskými dejateľmi skôr pravidlom ako výnimkou ����vzájomné kontakty sa realizovali na veľmi širokej kultúrnej a politickej platforme. Rozvoju všestranných vzťahov pomáhal (občas ich aj komplikoval) život v jednom útvare. Zlom nastal v čase Bachovho absolutizmu a tvrdej maďarizácie. Vzťahy medzi oboma národmi sa radikálne zmenili až počas druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne opäť nastáva útlm, čo reprezentuje aj znížený počet prekladov ����neexistencia príležitostných ����oslavných básní. Po roku 1989 sa situácia opäť mení. Nastáva obdobie horúčkovitej aktivity.

  Prínos Jankovičovej knihy nespočíva vo formulácii alebo nastolovaní nových téz, tie sú známe už z jeho starších monografií, ale v materiáli, ktorý sa mu podarilo zozbierať ����publikovať (niektoré básne z pamätnice boli na Slovensku publikované prvý raz, ����to aj napriek tomu, že sú často spomínané v odbornej literatúre). V knihe sa nachádza niekoľko desiatok básní významných chorvátskych ����slovenských spisovateľov oslavujúcich spolupatričnosť. Za všetkých uvádzame aspoň M. Bogovića, S. Chalupku, J. Bottu, A. Sládkoviča, A. Šenou, J. Smreka ����V. Roya. Na záver treba skonštatovať, že knihy podobného charakteru mali na Slovensku byť už dávno; to sa však nestalo v dôsledku nepriaznivých okolností. Preto je potešiteľné, že sa týmto dielom zapĺňa istá medzera v slovensko-chorvátskych vzťahoch ����na mladších bádateľov - kroatistov čakajú už súčasnejšie témy.   

Patrik Oriešek