��������

Na noži

Milan Bobák: Okamih dojatia

Prešov, Vydavateľstvo CUPER 2006

  Okamih dojatia ma premohol, keď som zistil, aká kniha to zas raz vyšla. Okamih dojatia ma dobehol, keď som sa zmučene prizeral bielym stránkam a slovám, slovám... Okamih dojatia ma privalil, keď som ľutoval prekladateľa. Okamih dojatia ma prepadol, keď som sa rozhodol napísať túto recenziu: Milan Bobák má 62 rokov, ale jeho básnická skúsenosť vraví o niečom inom. Hoci vydal päť básnických zbierok v ukrajinčine (samozrejme na Slovensku, kto by na Ukrajine čítal takú poéziu, ak sa texty Bobáka dajú týmto slovom vôbec nazvať, keď tam majú autorov, ako Miďanka, Herasymjuk, Neborak, Zabužková, Andruchovyč, Žadan, Irvanec...), jeho poézia nemá žiadnu silu, prieraznosť, nápad, myšlienku, o úrovni použitých kompozičných a štylistických techník radšej pomlčíme. Ladislav Šimon síce v doslove tvrdí, že Bobákova poézia je subtílna, kultivovaná, neprovinčná a nechýba jej filozofujúci prístup, dokonca satira (kde?), že verše sú vycizelované (ktoré?) a smerujú do hĺbky (akej?). Dúfam, že to nemyslel vážne! Tak sa teda pohodlne usaďte a vychutnajte si pôžitok – samohonku vypálenú z východoslovenskej hmly.  

Patrik Oriešek