ղľáԾ
Ľubica Krénová
Ladislav Chudík
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart aDivadelný ústav 2009
Vydavateľstvo Slovart aDivadelný ústav vydali objemnú knihu Ľubice Krénovej s názvom Ladislav Chudík. Život a dielo tohto herca ponúka množstvo iných názvov – obrazných, poetických i vecných. Autorka sa rozhodla pre meno. Pretože samo osebe hovorí veľa a naozaj nepotrebuje ďalšie epitetá. Samo je epiteton ornans slovenského umenia.
Vslovenskej teatrologickej spisbe nemáme veľa monografií ovýznamných tvorcoch. Svedčí to ovšeličom. Napríklad otom, ako si vážime velikánov našej scény iozáujme či nezáujme vydavateľov (trochu ako výčitka pôsobí fakt, že mnoho znich napísali českí autori avydali české vydavateľstvá). Kooperácia Slovartu aDivadelného ústavu má okrem ekonomických aspektov aj symbolický význam. Krénovej kniha (má 432 strán) totiž nie je čistou literatúrou faktu, ba ani čistou teatrológiou. Je vydarenou kombináciou oboch. Autorka kvalifikovane, často sa opierajúc o teatrologické pramene (pridajme konštatovanie, že v dobrom a uvážlivom výbere) približuje čitateľovi umelecké úspechy i umelecké rozpaky hercovej tvorby vdivadle, filme, televízii irozhlase. Na druhej strane predstavuje aj Chudíkovu ľudskú cestu, jeho strasti i slasti súkromného života. Ten uväčšiny dobrých hercov úzko súvisí sich tvorbou, prinajmenšom ju ovplyvňuje. Nie je to nijaký bulvár vŕtajúci sa v pikantnostiach privátu, vynášajúci senzácie a dobrodružné odhalenia. Krénovej rozprávanie je vecné, úprimné, odhaľujúce aj to, čo je schované za leskom slávy aúspechov, zápas oseba vumení, oprekonávaní privátnych hendikepov atrápení, ktoré umelec musel prekonávať. Prezentuje teda nielen výsledky tvorby, ale aj cestu knim, hercovo myslenie o umení i myslenie občana, ktorého údelom sa stalo herecké umenie. Využíva na to hercove denníky, ktorým venoval dlhé roky svoje pocity, postrehy, radosti i žiale. Kniha je pohľadom zvonku na L. Chudíka i pohľadom do jeho vnútra. Ba viac, je to pohľad aj na jeho kolegov, priateľov i neprajníkov, na súbor SND, kde Chudík pôsobil od roku 1944, na prostredie českého divadla, filmu itelevízie, vktorom sa herec etabloval viac ako výrazne, kde získal vari väčšie uznanie ako na rodnom Slovensku. Povedal by som, že väčším prorokom bol včeskom umeleckom prostredí ako doma. Doma pôsobili izávisti inepochopenia (veď ako umelec ,,vytŕčal“ podobne ako jeho učiteľ Ján Jamnický), ale aj politické zákazy aobmedzenia práce.
Rozprávanie Ľubice Krénovej (rozprávanie hovorí aj o čitateľnosti, o čitateľskom zážitku) nie je iba apoteóza umelca. Je to plastický obraz človeka, herca, občana, faktograficky nasýtený, ktorý nič podstatné neskrýva anezamlčuje. Ani bolesti, ani krivdy, ani radosti apocity užitočnosti. Zreteľne sa tu formuluje Chudíkov principiálny ainšpiratívny zástoj vo formovaní moderného slovenského divadla, ktoré aj jeho príkladom odstupovalo od živelného aemóciami nabitého stvárňovania hereckých partov. Bol to on, ktorý svýznamnými režisérmi akolegami vnášal do javiskovej tvorby intelekt, rácio a pracovnú morálku. Bol to on, ktorý aj shercami oniekoľko generácií mladšími profiloval nové podoby scénického umenia, ale aj herectva filmového atelevízneho.
Autorka nezvolila chronologickú metódu. Upäla sa skôr na tematické okruhy, v ktorých postupne pripomína hercovo detstvo aštúdia, jeho ranú tvorbu, prácu v rozdielnych etapách divadla, filmu, televízie a rozhlasu, pričom vidí veci v súvislostiach tradície i prítomnosti, súkromia iúčinkovania na verejnosti.
Ľubica Krénová (autorke nedávno vyšla kniha oMilanovi Kňažkovi) pri písaní chudíkovskej monografie zvládla obrovské množstvo materiálu, hierarchizovala ho, takže jej publikácia je síce predovšetkým o L. Chudíkovi, ale zároveň je aj svedectvom očasoch, pomeroch v našom dramatickom umení, o pohyboch a stave našej society – nielen tej umeleckej.
Knihu dopĺňajú desiatky fotografií, nevyhnutné kalendárium Chudíkovho života, súpisy divadelných, filmových, televíznych postáv, ocenení i recitátorských vystúpení. Navyše je táto publikácia aj pekná, autorom grafického dizajnu je Stanislav Stankóci.
Vladimír Štefko
