ղľáԾ
Shakespearova ú첹 inak
Jana Bžochová-Wild
Začarovaný ostrov? Shakespearova ú첹 inak
Bratislava, Divadelný ústav 2003
Nebýva zvykom ani vzahraničí, tobôž unás, že sa napíše avyjde kniha ojedinej hre. Jana Bžochová-Wild to urobila už druhýkrát. Najprv publikáciou Hamlet, dobrodružstvo textu (1998) apotom knihou Začarovaný ostrov? Shakespearova ú첹 inak (DÚ 2003). Suznaním môžeme lakonicky konštatovať, že máme erudovanú iedukovanú shakespearistku. Ba aj trochu viac – J. Bžochová-Wild totiž skúma Shakespearove hry všírkach ahĺbkach unás nevídaných.
ú첹, hra zposledného tvorivého obdobia W. Shakespeara, nepatrí medzi najvýznamnejšie diela veľkého alžbetínca, hoci pravidelne sa na javiskách vracia vrôznych podobách ainterpretáciách. Sotva však môže konkurovať vobľube Hamletovi, Romeovi aJúlii amnohým iným tragédiám či komédiám. Navyše sa ustálilo chápanie tejto hry ahry ,,testamentu“, odkazu dramatika, ktorý vo všetkých tých príbehoch plných násilia, krvi, intríg, zápasov, najmä mocenských, ,,dáva svet do poriadku“, nastoľuje harmóniu apredostiera víziu možného sveta bez mravných, politických iľudských ruptúr. J. Bžochová-Wild – iste vedená aj svojím záujmom o ,,ženskú otázku“ nachádza vú problematiku omnoho širšiu, omnoho menej harmonickú aomnoho menej pozitívne vizionársku. Autorka totiž skúma hru nielen ako dramatický tvar, nielen jej estetiku, ale aj ako dokument odobe. Sleduje jej príbeh, postavy, situácie, slovom obsahové elementy, aj zhľadiska historiografického, antropologického, filozofického asociografického. Tak do popredia vystupujú nové poznania ousporiadaní rodiny, postavení ženy adetí, odedičstvách, rodoch, historickom povedomí (napr. reflexia začínajúceho kolonializmu), ale aj ootázke rasovej, náboženskej, triednej iprírodnej. Narúša tak svojím komediálnym dielom ustálené predstavy oú (a pars pro toto aj o iných Shakespearových romanciach či rozprávkach – Perikles, kráľ Týrsky, Zimná rozprávka ai.), ako oautorovej výzve knáprave chýb, omylov anastolenie vlády rozumu avzdelanosti. Vnapohľad peknoduchej dráme odhaľujú ukrytú tektoniku človečenských ispoločenských vzťahov, tenzií. Je pozoruhodné, čo autorka (aj na základe obdivuhodnej znalosti, predovšetkým anglickej, nielen teatrologickej literatúry) našla aponúka na diskusiu. Napríklad ivecnú asúctou vedenú polemiku so slovenským interpretom ú prof. Jánom Boorom. (Okrem skúmania ú zmnohých aspektov venuje sa vstručnej kapitole aj osudom ú na slovenských javiskách.)
Pravdaže, nie všetko, čo Jana Bžochová-Wild vhre prečítala, objavila či priniesla zvýskumov anglických bádateľov nášmu čitateľovi, je aj inscenovateľné. Nie všetko, možno len menšina, môže byť ,,návodom“ na tvorbu inscenačnej koncepcie pre javisko. Vkaždom prípade pri tvorbe to môže inšpirovať, pomáhať hľadať nové podoby ú, odsunúť idealizujúce, romantizujúce anajmä viktoriánskou epochou stanovené podoby vnímania tejto hry. Pre autorku je ú첹 subjektom iobjektom dejín ateatrologického skúmania ajej kniha príkladne ukazuje, čo všetko je vtakejto hre ukryté, aké mnohovrstevné konotácie obsahuje. Navyše je táto, výsostne odborná kniha napísaná sviežim jazykom arozčlenená do logických kapitol umožňujúcich skúmaný predmet vidieť avnímať viacnásobnou optikou.
Vladimír Štefko
