„Toto je trpký príbeh života jednej kuny. Medzi stromami hlbokých lesov, trávnatými kopcami, podzemnými brlohmi a vidiekom, ktorý si podmanil človek, sa odohráva príbeh o zvierati odlišnom od všetkých ostatných,“ uvádza anotácia román Moje šialené nápady, ktorý napísal dvadsaťpäťročný taliansky autor Bernardo Zannoni. Nie je to len trpký, ale takisto aj pútavý príbeh zvieraťa, ktorý čitateľov vtiahne svojou nápaditosťou, hĺbkou aj duchovnou rovinou.
Archyho život sa nijako nelíši od života ostatných obyvateľov lesa. Najdôležitejšie zo všetkého je prežiť všetky ročné obdobia, aj keď niektorí majú horšie podmienky. Archy sa ešte ako malá kuna chcel zavďačiť svojej prísnej matke, pritom sa však zranil a odvtedy kríval na jednu nohu. Jeho situáciu to tak ešte zhoršilo. Matka ho za sprievodu staršieho a silnejšieho brata, ktorý dokáže zaobstarať bezpečie aj potravu pre rodinu, odvliekla k starému lišiakovi Solomonovi, kde ho vymenila za sliepky. A tak sa začína jeho nový život, krutý, drsný, ale aj krásny a láskyplný.
Podobne ako v prípade iných príbehov, v ktorých vystupujú zvieratá, aj v tomto vedia rozprávať (okrem sliepok). A nielen to; vo svojich brlohoch majú dvere, okná, nábytok a rôzne veci, ktoré by sme obyčajne hľadali v ľudských príbytkoch. A predsa sa Moje šialené nápady líšia od rozprávok, v ktorých sa naháňajú zvery. Predovšetkým žijú bežné životy, v podstate také, aké žijeme my, ľudia. Zamilovávajú sa, zakladajú rodiny, rodia potomkov, smelo pracujú, medzi sebou obchodujú a s úrokmi si požičiavajú jedlo, aby mali čo jesť. Ich antropomorfizovaná každodennosť je pretkaná emóciami aj obavami, napríklad keď majú strach z ochorenia, pretože si nemôžu dovoliť platiť doktora. Pri čítaní tak môžeme zabudnúť, že čítame o zvieratách. Aj keď Zannoni svojim postavám dal ľudské rysy, napriek tomu im ponechal vlastnosti, ktoré možno nazvať typicky zvieracie. Spočíva to hlavne v tom, že sa k sebe chovajú násilnícky, zle a nerobí im problém surovo zaútočiť, keď sú v ohrození. A pokojne môže ísť aj o vlastné deti. V takých prípadoch si s úľavou uvedomíme, že ide o príbeh kún a iných obyvateľov lesa.
Len čo sa Archy dostal k starému lišiakovi, ktorého všetci poznali ako úžerníka, stal sa z neho jeho pomocník, hoci skôr by sa dalo povedať, že otrok. Solomon nebol len svojím spôsobom úspešný a obávaný obchodník, ale bol aj veľmi múdry a sčítaný. V tomto môžeme spomenúť slávnu Zvieraciu farmu, satirickú a alegorickú bájku, v ktorej George Orwell zvieratám pripísal ľudské vlastnosti, ktoré ich trefne charakterizovali. Okrem prefíkaného lišiaka v knihe talianskeho autora vystupuje verný pes, šikovný bobor, lenivé prasatá, hlúpe sliepky, ale aj jazvece a ďalšie kuny. Solomon má v tomto príbehu ešte jednu vlastnosť; je veľmi pobožný a to je niečo, čo ho robí silnejším, ale rovnako aj zraniteľnejším. Vďaka tomu, že sa naučil čítať aj písať, pustil sa do čítania Biblie, spísal svoje dobrodružstvá a neskôr k tomu priviedol aj Archyho. Vzhľadom na jeho náboženské zmýšľanie pravidelne cituje biblické pasáže, kladie filozofické otázky, na ktoré nie vždy dokáže odpovedať, čím sa snaží čo najviac priblížiť človeku. A práve to ho robí zraniteľným, pretože ľudia takí skrátka sú.
Solomonov učeň sa vďaka nemu postupne naučil čítať aj písať, objavil Boha a zistil, že každého čaká koniec, okrem otca sveta, ktorý ako jediný nezomrie. Archyho vzťah k Bohu však nie je taký priamočiary a presvedčený. „Hromžil som sa na Boha, nemohol som inak. Možno keby som o ňom nevedel, nebol by som sa tak sťažoval, prijal by som všetko, ako prišlo, tak ako skutočné zviera. No keďže som vedel, komu patrí svet, musel som mať aj nepriateľa, úplne inštinktívne,“ rozmýšľal a nechápal, prečo mu Boh do života priniesol bolesť a stratu najmilovanejších. Na rozdiel od Solomona, ktorý mal jasný cieľ, keď ochorel, byť pochovaný do zeme presne tak, ako to robievajú ľudia, a následne odísť do neba. Archy sa však naďalej cítil ako zviera, po smrti nečakal nič.
Moje šialené nápady sa až prekvapivo pohybujú na pomedzí zvieracieho a ľudského, pričom svet zvierat je svetom prežitia, inštinktov a pudov, preto sa nám môže zdať krutý. V skutočnosti je to len príroda a my ľudia si to poriadne uvedomíme, až keď čítame podobné vymyslené príbehy. Brutálne zvieracie scény sa v knihe striedajú s ľudskou racionalitou, ale aj presvedčením, že okrem pozemského života nás na konci čaká aj niečo oveľa hlbšie než len obyčajná smrť. Kniha Moje šialené nápady zároveň funguje ako príbeh dospievajúceho učňa, ktorý si na rozdiel od svojho učiteľa vzdušné zámky nestavia.