ղľáԾ
Ivan Bohuš: Osobnosti vnázvoch Vysokých Tatier
Tatranská Lomnica: IB Vysoké Tatry, 2020
Vedeli ste, že obľúbená Slavkovská vyhliadka – Maximiliánka – je pomenovaná podľa právnika, burzového agenta aturistického pracovníka Maximiliána Weisza? Aže inžinier Jozef Pfinn naprojektoval lanovku, ktorá mala viesť až na Rysy?
Asi nebudem jediný, komu pobyt vtatranských dolinách chýba. Fakt, že nežijem vtom „správnom“ okrese, však ponúka možnosť prehodnotiť perspektívu apoznávať obľúbené miesta inak, napríklad sknihou vruke. Najnovšou publikáciou Ivana Bohuša, spisovateľa avydavateľa, ktorý sa špecializuje na históriu azaujímavosti nášho najvyššieho pohoria, je 澱ó Osobnosti vnázvoch Vysokých Tatier. Autori sú vlastne dvaja: otec Ivan Bohuš st., ktorý desaťročia zhromažďoval cenné historické údaje, asyn Ivan Bohuš ml., ktorý ich vytriedil, doplnil a spracoval do knižnej podoby. Fanúšikovia rodinného vydavateľstva IB Vysoké Tatry iste oknižke vedia, myslím si však, že má čo ponúknuť aj vširšom, celoslovenskom kontexte.
Vonkoncom nejde odielo určené len pre historikov. Vhodným čitateľom bude každý, kto má vsebe hrsť zvedavosti apozitívny vzťah kTatrám. Samotné označenie 澱ó môže navodiť dojem, že ide oinformáciami presýtenú knihu, ktorá sa nedá čítať na pokračovanie. Nie je to celkom tak. Áno, dielo je plné faktov, tie sú však dávkované postupne apríťažlivo. Svoju úlohu pri tom zohráva množstvo fotografií, buď portrétov jednotlivých osobností, alebo snímok konkrétnych lokalít. Dozviete sa tak, že fotogenický Malý Kežmarský štít sa dodnes vnemeckej amaďarskej nomenklatúre nazýva Weberov štít, podľa evanjelického kňaza, turistického pracovníka abádateľa Samuela Webera. Čiernobiela (sépiová) tlač zjednotila súčasné ahistorické zábery, atak kniha pôsobí aj po vizuálnej stránke kompaktne.
Autor spracoval aktuálne aj zaniknuté názvoslovie tatranských štítov, ihiel, sediel, dolín, chát, ciest aosád – ato vslovenskej, poľskej, maďarskej anemeckej nomenklatúre. Každú osobnosť, podľa ktorej bola alebo stále je pomenovaná určitá lokalita, predstavuje prostredníctvom krátkej biografie, vktorej nechýba spojitosť sTatrami aokolnosti vzniku toponým. Kniha obsahuje aj krátky úvod, vktorom autor oboznamuje svývinom tatranského názvoslovia od najstarších písomných dokladov (13. stor.) po súčasnosť.
Okrem osobností, ktoré sú pravdepodobne známe aj širšej verejnosti vďaka frekventovanej návštevnosti vysokohorských chát (Edmund Téry, Štefan Zamkovský, Ján Juraj Rainer, Pavol Bilík), sa vknihe nachádzajú aj zakladatelia tatranských osád – Nového Smokovca (Mikuláš Szontagh st.), Tatranskej Polianky (Pavol Weszter), Štrbského (Jozef Szentiványi) aNového Štrbského Plesa (Karol Móry). Veľkú skupinu tvoria horolezci, ktorí sa do tatranského názvoslovia dostali za svoje výkony, napr. Wincenty Birkenmajer, Wiesław Stanisławski, bratia Pochylí (obaja prezývaní Pavúk) alebo jedna znajúspešnejších tatranských horolezkýň Wanda Jerominówna. Svoju cestu do nomenklatúry Tatier si nakrátko našiel maliar Ferdinand Katona, ako aj architekt tatranských kostolov, viliek, hotelov aTéryho chaty Gedeon Majunke či propagátor lyžiarskej turistiky Alfred Martin. Mimochodom, práve podľa neho je pomenovaná Martinovka, hrebeňová horolezecká cesta na Gerlachovský štít. Atraktivitu 澱óu umocňujú aj pozoruhodné životné príbehy. Zgoralského pytliaka Jędrzeja Walu st. sa nakoniec stal jeden zprvých strážcov aochranárov kamzičej zveri. Okrem toho patril kvyhľadávaným horským vodcom sbohatými vedomosťami obotanike, zoológii aklimatických podmienkach Tatier.
Dôkazom, že nové názvy vznikajú aj vsúčasnosti, je Blaženino očko – donedávna neznáme pliesko vJavorovej doline, ktoré spozorovala botanička Správy TANAP-u Blažena Sedláková vroku 2008 aktoré podľa nej nakoniec aj pomenovali. Aj keď nie všetky tatranské názvy sa dajú uspokojivo „vystopovať“ anie všetky biografické údaje „tatranských“ osobností sú známe, je evidentné, že Bohušovci kpoznávaniu histórie Tatier výrazne prispeli.
Keď sa budem nabudúce prechádzať okolo Zeleného plesa, spomeniem si na Jána Andreja Papirusa – zlatokopa, ktorý tam vyše dvadsať rokov hľadal poklad. Myslím, že bol na správnom mieste, akurát nevedel, že tatranské poklady sa vyťažiť nedajú.
