��������

Príbeh románu Divadlo na Tomovom jazere sleduje päťdesiatničku Laru, ktorá má po dlhom čase doma na farme s čerešňovými sadmi svoje tri dcéry. Emily, Maise a Nell na ňu naliehajú, aby im vyrozprávala príbeh o slávnom hercovi Dukeovi, jej milencovi z mladosti. Laru totiž kedysi čakala kariéra herečky a jej dcéram nejde do hlavy, prečo si nakoniec vzala ich „obyčajného“ otca Joea a usadila sa na nudnej farme plnej stromov: „Deti rýchlo zistia, že ich matka je stelesnením sklamania.“ (s. 42)

Počas rozprávania sa Lara rozhoduje, čo dievčatám chce povedať a čo im radšej zatají. Autorka tým zdôrazňuje, že aj rodičia sú samostatné a plnohodnotné osoby s vlastnými životmi, ktoré si chcú do istej miery chrániť súkromie. Lara však vždy dáva jasne najavo, že je šťastná tam, kde je, a že život s dcérami na farme by za nič iné nevymenila: „Pozrite na toto! Pozrite na vás tri. Myslíte si, že môj život by bol lepší, keby som nakrúcala reklamy na krabie rolky?“ (s. 55)

Emily, Maise a Nell sa pod vplyvom matkinho rozprávania začnú zamýšľať nad tým, čo je v živote skutočne dôležité. Prídu o ideály a vymyslené predstavy o svojich rodičoch z detstva. Týmto zlomom si prejde každé dieťa v dospelosti, ktoré do istého veku vidí vlastných rodičov iba ako osoby žijúce najmä pre ich dobro. Autorka v tejto knihe rozprestrela tému naozaj doširoka, čo ocenia nielen mladšie, ale aj staršie generácie.

Okrem témy vzťahu medzi rodičmi a deťmi Patchett naráža aj na covidovú pandémiu, ktorá v roku 2020 zasiahla aj Spojené štáty a zmenila životy nejednej americkej rodine. Dievčatá sa po dlhom čase ocitli spolu na farme práve pre lockdown. Tento motív sa objavuje postupne a nenápadne a neslúži len ako naratívny prostriedok na to, ako urobiť súčasnú líniu deja zaujímavejšiu, ale dodáva románu aj pochmúrnu atmosféru životov jednotlivých žien a napätie, ktoré pociťujú z každodenného počúvania správ o ďalších mŕtvych: „Nakoniec som večerné sledovanie televízie zatrhla, lebo potom nikto z nás nespal.“ (s. 29)

Celková atmosféra knihy je však pokojnejšieho a oddychovejšieho charakteru, v ktorom nechýba ani pár nečakaných odhalení a rozuzlení. Čitateľ sa tak dokáže vcítiť nielen do hlavnej protagonistky, ale aj do pestrých vedľajších postáv. Opisy čerešňových sadov a leta pri jazere plného dobrodružstiev dopĺňajú ťažšie motívy rodinnej dynamiky a pandemického pozadia do takej miery, že sa kniha stala pre mnohých čitateľov jednou z najlepších kníh tohto leta.

Ann Patchett v novom románe ponúka zaujímavý pohľad na život rodičov predtým, ako sa stali rodičmi. Zasahuje takisto do motívov letnej lásky, zúriacej covidovej pandémie či malebného vidieckeho života. Všetky elementy sa prelínajú a sú vedené hlavnou protagonistkou Larou, ktorá však nie je iba matkou či „neúspešnou“ herečkou. Aj ona, aj jej dospievajúce dcéry zvažujú svoj život a smer, ktorým sa uberá. V aktuálnej situácii je však náročné plánovať budúcnosť či žiť v prítomnosti. Dá sa zamýšľať len nad tým, čo sa už stalo: „Rozmýšľala som niekedy nad tým, či boli moji rodičia zaľúbení do niekoho iného alebo ako vyzerali ich životy predo mnou? Možno je to tým, že naše dievčatá sú moderné alebo že Duke bol slávny, prípadne tým, že sme po uši zahrabaní v robote a jediným naším rozptýlením je minulosť.“ (s. 96)