��������

������Ծ���� Ľad. Z grónskeho ostrova sa s obyvateľmi Grónska rozprávala o ich krajine. Už počas čítania bolo zrejmé, že pôjde o ďalšie podarené dielo z populárnej edície Prekliati reportéri. Na zážitku z čítania má zásluhy aj kvalitný preklad Slavomíra Bachuru.

Ilona Wiśniewska rada navštevuje ľadové krajiny, preto bolo jasné, že sa skôr či neskôr vydá aj do Grónska, na najväčší ostrov na svete. Samozrejme, nešla na dovolenku, rozhodla sa, že ako dobrovoľníčka bude pomáhať v detskom domove, ktorý sa nachádza v meste Uummannaq na rovnomennom ostrove na severozápadnom pobreží. Vďaka tomu získala čas a možnosť spoznať grónsku spoločnosť aj kultúru. Pre lepšiu predstavu, v celom Grónsku žije necelých šesťdesiat tisíc obyvateľov, v Uummannaqu tisíctristo ľudí a v samotnom detskom domove do štyridsať násťročných. Ide síce o obrovskú zem, ale pre drsné prírodné podmienky je obývateľná len na niektorých miestach. Vzhľadom na to, že Grónsko je pre bežného slovenského čitateľa fyzicky aj mentálne vzdialené, je Wiśniewskej historický, politický i spoločenský kontext, ktorý približuje v celej reportážnej knihe, veľmi prínosný. Autorka nepopisuje len fakty a každodennosť, ale priznáva aj svoje osobné pocity z ľudí, miest aj postojov tých, ktorých stretáva. Benefitom knihy sú autorkine fotografie, ktoré čitateľov ešte o niečo viac vtiahnu do snehom pokrytého prostredia.

V spojení s Dánskom

„Pre nás je najdôležitejšia grónska kultúra, na ktorú sa mladí učia byť pyšní, a príroda, v ktorej sú zakorenení. Naše deti učíme všetky zvyky, aby nezabudli, odkiaľ pochádzajú, napriek tomu, že si časom ledva pamätajú svojich rodičov,“ píše sa na prvých stránkach knihy a je to zároveň najdôležitejšia myšlienka, ktorá určuje identitu Grónčanov, ako aj chod samotnej knihy. Podstatné je uvedomiť si, že Grónsko je dlhoročnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, z Grónska sa tak stala kolónia, a preto odnepamäti dochádza k politickým aj kultúrnym bojom medzi dobyvateľmi a pôvodným obyvateľstvom. No Grónčania mali šťastie, pretože „na rozdiel od iných území tu prebiehala kolonizácia takmer so súhlasom kolonizovaných a čo je dôležité – pokresťančovanie sa konalo v jazyku konvertovaných“. Pozoruhodnou skutočnosťou je, že napriek tomu (alebo práve preto) Dáni na Grónčanov reagujú negatívne, majú o nich toľko predsudkov, že vopred vedia, akí sú a čo od nich očakávať. Všade inde na svete sú ľudia na Grónčanov zvedaví. Zďaleka nie všetci žijú tradičným spôsobom života, čoraz bežnejšie je, že sa obliekajú v reťazcoch, chodia do kaviarní a pozerajú seriály na Netflixe.

Deti v detskom domove v Uummannaqu sú od svojich rodičov odlúčení predovšetkým preto, že rodičia sami nemali po celé pokolenia žiadne vzory a ťažko očakávať, že budú svoju úlohu zastávať dobre. Veľká časť grónskej mládeže je preto obeťou nedostatočnej výchovy, ale aj s častého sexuálneho zneužívania  („štatistiky vravia, že každé tretie dieťa“) a samovražedných myšlienok. „Dôvodom na znepokojenie je to, že sa zabíjajú čoraz mladší, najmä muži. Vraví sa, že odveké rozdelenie rolí od nich vyžaduje nezlomnosť, odvahu a neprejavovanie pocitov.“ Aj preto mnohí mladí odchádzajú do Dánska, kde majú viac možností vrátane vzdelania (v Grónsku je len jedna univerzita), málokto sa však vráti. (Viac sa o grónskej mládeži môžete dočítať v románe Homo sapienne od Niviaq Korneliussenovej, ktorý vyšiel v českom preklade vo vydavateľstve Argo.)

Medzi mladými sú však aj takí, ktorí sa cítia zodpovední za budúcnosť svojej domoviny, je v nich veľa hrdosti. „Nechcú hovoriť po dánsky, lebo to je cudzí jazyk. Uprednostňujú angličtinu, s ktorou majú kontakt prostredníctvom filmov a hudby. Ich rodičia sú generáciou postihnutou dôsledkami podánšťovania zo šesťdesiatych rokov. Mnohých z nich posielali do dánskych škôl, aby sa stali dobrými Dánmi, takže majú často zlé spomienky a dánčinu používajú iba vtedy, keď je to nevyhnutné.“ V minulosti dochádzalo aj k neetickým experimentom s grónskymi deťmi, ktoré odobrali rodičom a odvliekli do Dánska do náhradných rodín, v ktorých ich vychovávali dánskym spôsobom. Tieto deti sa o experimente dozvedeli až vo vyššom veku a ich doterajší život sa rozsypal ako domček z kariet. O to väčšmi sa snažia všetko dohnať a sú z nich grónski vlastenci.

Kus príbuzného sveta

Kniha Ľad. Z grónskeho ostrova je ďalšou absyntovkou, ktorá na Slovensko prináša kus sveta, aby sme si uvedomili našu jedinečnosť, ale aj podobnosť s obyvateľmi ľadového Grónska. Koniec koncov, sú to takisto ľudia, ktorí riešia bežné problémy, napr. čo budú jesť a ako zarobiť peniaze. Bohužiaľ, riešia ich takisto bežnými spôsobmi, napríklad alkoholom. A v neposlednom rade sú Grónčania, rovnako ako my, obyvateľmi Európskej únie.