ղľáԾ
Ján Kudlička – Juraj Kuniak
Mystérium krajiny/Mystery of Landscape
Liptovský Mikuláš, Liptovská galéria P. M. Bohúňa 2008
Maliara, grafika adlhoročného výtvarného pedagóga Jána Kudličku abásnika aesejistu Juraja Kuniaka bytostne spojila liptovská krajina. Maliar Kudlička je rodák zRužomberka apo absolvovaní štúdií vateliéri figurálnej kompozície akrajinomaľby prof. Želibského na VŠVU vBratislave sa vrátil do rodiska. Básnik Juraj Kuniak má svoje rodové korene vČernovej (dnes súčasť Ružomberka), kde trávil letá ustarých rodičov aautorsky sa tam vrátil vo viacerých esejach avtriptychu básnických próz Púť ksebe. Spriaznení putovaním pamäťou iprírodným reliéfom krajiny, ktorá ich od detstva obklopovala, obaja osobitým tvorivým spôsobom hľadali jej kódy.Nástrojom tohto poznávania sa Kudličovi stala maľba aKuniakovi slovo. Kniha Mystérium krajiny je prienikom asymbiózou tohto hľadania na ploche rozsiahlej, vyše tristostranovej monografie, ktorá prináša reprodukcie takmer 170 Kudličkových výtvarných diel aKuniakov decentný román maliarovho života. Kompozične je kniha tvarovaná do podoby dvadsiatich zastavení na Kudličkovej životnej ceste. Po skončení vysokej školy, ktorú absolvoval cyklom malieb Slovenská krajina, vracia sa do Ružomberka, využíva ponuku galérie vLiptovskom Mikuláši ana tri roky sa usadzuje vateliéri, kde predtým tvoril M. A. Bazovský. Roku 1973 získa ateliér vRužomberku, začína sa stretávať sĽ. Fullom, ktorý tu má svoju galériu, aich osobné kontakty ovplyvňujú jeho zmýšľanie, formujú jeho pohľad na krajinu, pomáhajú mu objaviť vnej nové, vlastné stopy, prenikať jej pod kožu (takéto inšpirujúce tvorivé kontakty zažije neskôr pri stretnutiach sEster Šimerovou ajej manželom Martinom Martinčekom). Ďalším z Kudličkových životných zastavení je jednoročné pôsobenie vBavlnárskych závodoch vRužomberku ako interiérový dizajnér, vyučovanie na ĽŠU, na Strednej priemyselnej škole textilnej vRužomberku aaž po dvanástich rokoch vtýchto „chlebových“ zamestnaniach sa môže naplno venovať vlastnej tvorbe. Jeho životný príbeh je tak aj príbehom generácie umelcov, ktorí nechceli slúžiť nastupujúcej normalizácii, stali sa znich skromní učitelia ľudových škôl umenia a často zostávali so svojou tvorbou uzavretí vateliéroch, prežívali svoje nox et solitudo – ako neskôr aj Kudlička nazval cyklus svojich farebných kompozícii.
Do maliarovho životného príbehu atvorby neskôr vstupujú aj „iné svety“, cesty do Benátok, Egypta, kanadského Toronta, kde sa spolu so synom Borisom podieľa na výtvarnej realizácii filmu Pontiho syna Edoarda azoznamuje sa so S. Lorenovou, získava ateliér vPrahe avznikajú jeho tvorivé kontakty so sochárom V. Preclíkom ablízke priateľstvo sarciopátom břevnovského kláštora A. Opaskom. Súčasťou zastavení sú aj úryvky zKudličkových denníkov, ktoré sú príťažlivým rozprávaním ocestách do Krakova, Benátok, St. Petersburgu či na egyptskú púšť asú aj svedectvom maliarovho literárneho nadania. Jedno zposledných zastavení (Obeta aláska) sprevádzajú vo výtvarnej rovine maliarove Piety – cyklus modrých pastelov zroku 2003, vktorých maliar mení Michelangelovu Pietu zo sochy na znak, aby ju tak „očistil“ od hmoty tela (telesnosti) ajednoduchou maliarskou čiarou ešte viac ahlbšie zvýraznil apotrebu ľudskej obety.
Zážitok zčítania izážitok ztvorby – dva rovnocenné, navzájom sa doplňujúce aobohacujúce dojmy sú charakteristické znaky tejto neobvyklej monografie. Umocňuje ich grafický dizajn knihy od Pavla Chomu, odborná výtvarná štúdia PhDr. Karola Maliňáka a prehľad desiatok domácich azahraničných, individuálnych ikolektívnych výstav, na ktorých Ján Kudlička vystavoval svoje dielo.
Mystérium krajiny zároveň obnovuje (spolu snedávno vydanou ѾԳódz Mareka Ormandíka aMilana Lasicu) spojenie obrazu aslova, výtvarného umenia aliteratúry, ktoré stakou silou nezaznelo od čias básnicko-obrazného dvojhlasu Milana Rúfusa a Martina Martinčeka.
Anton Baláž
