Recenzia
Jakub Marenčin
20.02.2025

Irónia všetkého

Fakt do mŕtva

V časoch, keď sa na Slovensku ešte nedávno debatovalo o prístupnosti literatúry, prichádza na trh František Kotleta, aby nám dokázal, že literatúra je naozaj pre každého. Kotleta však zaujme len špecifickú skupinu ľudí, pre nás ostatných jeho knihy zafungujú len ako cvičenie v čitateľskej sebairónii.

Kotletovi slúži ku cti, že sa na nič nehrá sám sa hlási k brakovej literatúre. Hlavný hrdina, Jan Bezzemek, stredoveký český žoldnier premenený na upíra, sa na začiatku milénia (rok 2019) vrhá na cestu vendety proti mimozemským kolonizátorom „kartánom“, ktorí si podmanili Zem, aby z nej urobili továreň na zbrane ľudí zverbovali do cudzineckých légií. Toto je téma trilógie, z ktorej prvé dve časti, Do mŕtva Fakt do mŕtva, vyšli v slovenčine.

Kotletu bavia pubertiacke vtipy, brutalita sex, zasadené do absurdných naratívov. Ak by bol autorom komiksov, ťažko by sa hľadala veta z jeho tvorby, ktorá by ho vystihla lepšie: „Vyzerala v tom páse svetla z chodby ako postavička z pera poriadne nadržaného maliara druhotriednych komiksov.“ (DM, s. 226)

I keď nejde o porno romány, ženy v jeho tvorbe vystupujú značne redukované do roly sexuálnych objektov. Kotletovým predstavám o rozmanitosti ženského mentálneho prežívania sa vyrovnajú len starí psychoanalytici najväčšieho kalibru. „[K]aždá šestnástka túži predsa po stretnutí s tajomným drsniakom, ktorý žije dobrodružný život.“ (DM, s. 109)

Pátranie po modelovom*ej čitateľovi*ke Kotletovej literatúry nie je jednoduché, pretože Kotleta buď neočakáva nič, alebo iba relatívne vysokú úroveň schopnosti povzniesť sa nad rôzne profánnosti, akými sú nadbytočné referencie k Hitlerovi či incest.

Kotleta nešetrí ani absurditami a úderne ponúka vlastnú teóriu vzniku upírov aj ich prispôsobovanie sa progresu. „Každý upír si skôr či neskôr prešiel svojou existenčnou krízou“ (DM, s. 44). Revolučne pôsobiace celebrity ako Lady Gaga so svojím hitom „Chcem to robiť kartánovi do zadku mrkvou“ (FDM, s. 32) zomierajú pri autonehodách. Mimozemská invázia vyrieši väčšinu moderných problémov ľudstva od nezamestnanosti cez vojny, klimatickú krízu až po pohlavné choroby, ktorých potlačenie mimozemskou technológiou spustilo novú sexuálnu revolúciu.

V tomto svetle upírsky odboj voči kartánom pôsobí ironicky konzervatívne obhajuje hodnoty starého (reálneho) sveta, ktorý má ďaleko od dokonalosti. Nanešťastie, politická linka, ako aj ostatné originálne Kotletove nápady, nezachádza do detailov nesmelo sa obšmieta okolo potenciálu skutočne subverzívnych profánností.

Prvý diel zaujme silou absurdného nápadu dynamickým striedaním časových línií ponúkajúcich sériu nezodpovedaných otázok. Pokračovanie priveľmi stavia na zotrvačnosti z prvej knihy. Až na pár malých, nevýznamných noviniek neprináša nové prekvapenia.

Novota prichádza v prvej polovici druhej knihy, keď Bezzemek spojí sily s transsexuálnymi pracovníčkami, ktoré Kotleta označuje ako transvestitov, termínom, ktorý bol pre svoj pôvodne dehonestujúci význam do značnej miery nahradený pojmom cross-dresser. Napriek tomu, že cross-dresser nerovná sa transgender, (ne)jeden slovenský kňaz by sa určite prežehnal po zistení, že aj české sci-fi penetrovala ideológia ‘žԻž. Ale nejde o nič, čo by patrilo do 21. storočia. Bezzemek zavše častuje svoje trans spojenkyne nevkusnými poznámkami. Najvýraznejšia trans/cross-dress postava Diana je podľa neho „bizarná existencia“ (FDM, s. 81), ktorá je navyše autorom nešťastne opisovaná generickým maskulínom.

Snaha prekladateľky zmierniť cielené „misgenderovanie“ trans/cross postáv transrodovo prijateľným jazykom v pasážach rozprávača pôsobí milo, ale bezradne, keďže sa v knihe vyskytne iba trikrát. Najväčší problém prekladu je názov kníh vychádzajúcich z repliky: „Sľubujem, že tým žltým pankhartom naložíme pekne do mŕtva,“ (DM, s. 34) kde slovenské do mŕtva zastupuje v češtine prísľub, že upírska pomsta bude „hustej nářez“. Oceniť treba aspoň nápad krásne slovo „guľkobitie“, ktoré si vďaka tomuto prekladu pridávam do osobného repertoáru.

Kotleta je v Česku jedným z najpopulárnejších sci-fi autorov, ale otázkou je, čo vlastne prinesie preklad jeho prvej trilógie spred desiatich rokov slovenskej spoločnosti. Jeho knihy môžu zaujať alebo pobúriť. No nepodarí sa im to ľahko, keďže ani jeho humor, ani provokácie nedisponujú dostatočnou silou na to, aby zaťali do živého. A tak skôr zatnú, takpovediac, do mŕtva.