ղľáԾ
(Editori: M. Keruľová, J.Brunclík, S. Lauková)
Nitra, Filozofická fakulta UKF 2011
Zborník (takmer 400 strán) sapred nami rozprestiera akomapa, doktorej jejautori vpísali svoje (k)roky: dlhodobou skúsenosťou sumeleckou literatúrou vyformované uvažovanie ozmysle aspôsobe recepcie textov. Viaceré štúdie sapokúšajú odhaliť kľúč kdielam minulosti a adekvátne interpretovať spôsob ichuvažovania o svete. Predošlé generácie nám tamukryli svoj pohľad na to, čo zaujíma ajdnešných ľudí: vzťahy. Marta Keruľová v tejto súvislosti upozorňuje narenesančnú baladu Naša pani kňahne, ktorej unikátnosť saodvíja už odjej obsahu – kňažná jenespokojná smanželstvom apokúša sa toriešiť. Niemenej pútavým je výber ďalších textov nainterpretáciu. Stačí sidnes vypočuť riekanku, ktorú pozná každý škôlkar: Pec nám spadla…, aspýtať sa, čože nám tovlastne spadlo? Darina Auxová upozorňuje, že frazéma „Pec sa impováľala“ sa vZátureckého zbierke Slovenské príslovia, porekadlá aúslovia nachádza včasti sumarizujúcej frazémy vzťahujúce sa navek, pohlavie arodinné väzby človeka. Odpoveď jepreto prekvapujúca: frazéma, ktorá (vprenesenom kontexte) stojí aj vpozadí nami citovanej detskej riekanky, sa vzťahuje nagraviditu. Výrazom Pec sa impováľala bola mienená žena (udržiavateľka ohňa, domácnosti), ktorá otehotnela. Riekanka ostarom, ktorý nie jedoma, mladom, ktorý to ešte nevie a ochotnom kominárovi, nám teda naznačuje, že kód, ktorým uvažovali naši predkovia, samusí aj naďalej odokrývať, a to ajprostredníctvom obdobne zaujímavých zborníkov. Žiaľ, nedá sa naobmedzenom priestore uchopiť inak akosynekdochicky. Čitateľa v tomto zborníku čakajú mnohé nemenej prekvapujúce zistenia vyše troch desiatok jeho spoluautorov. Rozhodne tonebude stratou času.
