暗网禁区

Drewo a srd, Bansk谩 Bystrica

Ke膹 zn谩ma liter谩rna kriti膷ka, vedky艌a a poetka vyd谩 ,,prozaick媒 debut", m谩me n谩rok na zvedavos钮. Zvedavos钮 je na mieste t媒m viac, 啪e pr贸za e拧te st谩le plat铆 za sk煤拧obn媒 kame艌 liter谩rneho kum拧tu, no aj myslite木skej p么vodnosti. A mus铆m poveda钮, 啪e Chrob谩kov谩

moju zvedavos钮 nesklamala. Nenap铆sala s铆ce pr贸zu v pravom slova zmysle, ale nap铆sala prozaick媒 text, ktor媒 uniesol jej 煤primnos钮, premietol do svojej h暮bkovej projekcie jej ,,surfovanie 啪ivotom", l谩skavo prijal jej skepsu k racionalizmu, ktor媒 je o膷ividne v koncoch. M谩me do 膷inenia s medzi啪谩nrov媒m hybridom (je to potvrden茅 aj na z谩lo啪ke), v ktorom sa prel铆na esej s聽denn铆kov媒m z谩znamom, kritick媒 postreh s globalizuj煤cim zov拧eobecnen铆m, citov媒 prienik s glos谩torskou vervou a聽intelektu谩lnym zaklincovan铆m. M谩me do 膷inenia s textom pln媒m lyriky ka啪dodennosti, s textom m盲kk媒m i bo木av媒m, ne啪n媒m i r谩taj煤cim s 煤stretovos钮ou 膷itate木a, s textom, ktor茅ho nervom je zaiste obna啪en谩 trauma 钮ahaj煤ceho sa rozvodu a rovnako obna啪en媒 strach o die钮a, ktor茅 zostane po skrachovanom man啪elstve, len nevedno komu. Chrob谩kovej medzi啪谩nrov媒, na mnoh茅 strany vybiehaj煤ci lyrick媒 denn铆k sa t媒ka rokov prvej polovice tohto desa钮ro膷ia a bolo by nepoctiv茅, keby sa do艌 nedostali aspo艌 druhopl谩novo udalosti z tohto obdobia. Dostali sa, hoci nie prvopl谩novo.

Pre啪铆vanie i reflexiu politick媒ch udalost铆 akoby tu zneis钮ovala pr谩ve antiracionalistick谩 skepsa, ktor谩 je (aj pod木a m艌a) mo啪n媒m v媒chodiskom nielen pre intelektu谩la Chrob谩kovej typu. Preto tak trocha prekvapuje, 啪e autorka sa vo svete, ktor媒 ,,chce by钮 klaman媒, masovo klaman媒", ktor媒 ,,je ide谩lnym miestom na nedorozumenia" a v ktorom panuje ,,v拧eobecn谩 strata perspekt铆vy" miestami dovol谩va mor谩lky a etiky, akoby nevedela, 啪e je mo啪n茅 jedno, alebo druh茅, ale nikdy nie obe v jednom. Tak啪e tu prinajmen拧om c铆ti钮 rozpor medzi filozofick媒m poku拧en铆m a聽pocitom re谩lnej pr铆slu拧nosti k pr煤dom, 木u膹om 膷i tendenci谩m. Z聽tohto h木adiska je sympatick谩 Chrob谩kovej potreba zvn煤tor艌ova钮 povedzme i vlastn媒 kriticizmus, ktor媒 m谩 svoju plasticitu, i ke膹 nie v啪dy odol谩 konven膷n媒m sch茅mam. S煤vis铆 s t媒m aj pozitivita vo vz钮ahu k liter谩rnym pr铆buznostiam, ktor谩 膷asto porod铆 neakademicky presn煤 charakteristiku, 啪iv煤 a presved膷iv煤 s煤n谩le啪itos钮 (J. 艩pitzer, D. Du拧ek, R. Sloboda, E. Groch, I. 艩trpka, I. Kadle膷铆k, K. P茅m). Chrob谩kovej ,,pr贸za" sa teda dobre 膷铆ta nielen preto, 啪e jej fakt煤ra n谩s v钮ahuje do rozpochybovan媒ch h暮bok dobre vzdelanej intelektu谩lky (mimochodom, zdravo pochybuj煤cej aj o聽takej jednostrannosti, akou je feminizmus), ale aj preto, 啪e do zna膷nej miery nasto木uje potrebu myslie钮 s citom pre city a zbavova钮 sa 煤膷elovost铆, ktor茅 myslenie a intelektu谩lstvo nepozorovane pos煤vaj煤 ku krajnostiam.

Alexander Halvon铆k

In Kni啪n谩 revue 1998/7