痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
V básni Spieva igric zo zbierky Jesenný kvet Janko Jesenský píše: „Ach, desa钮 ráz na igrica / nájs钮 rým je ozajstný básnický vic. / Ach, pani ve木mi 膹aleká, / pod vaším hradom spieva igric. // ... // Chcem pomôc钮 pri tom h木adaní, / by nebol ml膷anlivý kibic. / Ach, pani ve木mi 膹aleká, / pod vaším hradom spieva igric. // ... // Le啪 pani kri膷í z obloka ,Cho膹 do 膷erta! Ja nedám ti ni膷 / za dvadsa钮jeden igricov, / marš do Poh木adov spieva钮, igric.´“ Jesenský musel báse艌 v roku 1943 ponecha钮 v rukopise. V tom 膷ase toti啪 tvrdili muziku iní páni, a jedným z nich bol aj Valentín Beniak. Spome艌me si na niektoré jeho texty zo Slovenských poh木adov – v roku 1940 v básni Nová slovenská hymna píše: „Nebudem o milos钮 prosi钮, / otrocky a bez zeme, / svoje sia钮 a svoje kosi钮, / vládu do rúk vezmeme!“ V básni Halucinácia je explicitnejší: „Z Bohom bu膹, sloboda, z Bohom bu膹, panská vláda, / pol našej dediny 啪idovská pliaga skráda, / mno啪ia sa jak myši v smrad木avej komore, / u啪 milión Slovákov vyhnali za more.“ Dá sa azda 膷udova钮 Jankovi Jesenskému, 啪e nechcel 膷íta钮 Beniakovu básnickú skladbu Igric (Vydavate木stvo Spolku slovenských spisovate木ov 2013) bez hnevu a zaujatosti? 沤e nevnímal jej spodné prúdy reflektujúce 钮a啪ivú slovenskú realitu? Preto啪e aj tie tam sú. Zvýraznené sú najmä v 膷astiach Márnica, Popol a prach a Nový spev igrica, ktoré u啪 vyvierajú z obdobia nástupu komunizmu. Dnes u啪 vieme, 啪e Valentínovi Beniakovi povojnový osud uštedril mnoho nespravodlivých rán. Ale vieme aj to, 啪e v 膷ase napísania prvej verzie básne Igric bola reakcia Janka Jesenského na 艌u oprávnená. Duch igrica, duch dávneho rytierstva, kurtoáznej lyriky potulného speváka na nás preto zavanie s akýmsi blenom na dne. Mo啪no sa niektorí 膷itatelia na m艌a nahnevajú, 啪e pripomínam staré hriechy, 啪e nevnímam len báse艌 samu. Ale taký bol on, básnik Valentín Beniak. Hral rôznymi farbami. Jeho poézia je stále 啪ivá, je hodno ju opätovne 膷íta钮. Ale vidie钮 len sám text bez poznania aj menej príjemných skuto膷ností je málo. Nemyslíte?
