ղľáԾ
Ignác Romsics: Trianonská mierová zmluva
Bratislava, Kalligram 2006
Na Slovensku panuje skreslená predstava, že maďarskí historici sa stále nevyrovnali strianonským komplexom. Vskutočnosti už odborníci dávno apomerne vecne spracovali uvedenú problematiku, no ich pohľad ešte neprenikol do maďarskej verejnosti... Knižka Ignáca Romsicsa je toho jasným dôkazom. Táto publikácia je vzácna nielen tým, že prináša maďarský pohľad na udalosti, ktoré majú pre Slovákov rovnako kľúčový význam, ale aj tým, že obsahuje nesmierne množstvo cenných informácií, ktoré sú vtakejto podobe unás zverejnené po prvýkrát.
Kniha jasne ukazuje, že režim, ktorý vládol vUhorsku, sa ukazoval ako neudržateľný už koncom 19. storočia. Každý národ veril vlastnému snu obudúcnosti ana udržaní habsburskej monarchie záležalo len málokomu. Napriek tomu bola idea Veľkého Maďarska na začiatku 20. storočia medzi Maďarmi stále mimoriadne populárna. Ešte roku 1902 maďarskí intelektuáli snívali otom, že ⳾ⲹǰá vkrátkom čase ovládne za hranicami žijúce národy Rumunov, Srbov, Bulharov, Bosnu iHercegovinu. Autor si však všíma aj predstaviteľov humanistickej tradície maďarskej inteligencie, ktorí odmietali šovinistickú národnostnú politiku, aj keď ich vplyv bol minimálny. Upozorňuje, že za federáciu boli predovšetkým sociálni demokrati akresťanskí socialisti. Vpublikácii sa zároveň zdôrazňuje, že ani európske mocnosti, predovšetkým Veľká Británia aFrancúzsko, zo začiatku nemali záujem na rozpade monarchie, ale len na jej federalizácii. Autor sa podrobne zmieňuje ovšetkých dobových návrhoch vtomto smere.
Na druhej strane Ignác Romsics je prirodzene ovplyvnený maďarským videním problému. Nepovažuje habsburskú monarchiu za „žalár národov“ ahodnotenie uhorskej národnostnej politiky vMartinskej deklarácii považuje za „čiastočne zveličené“. Veľmi zaujímavý je jeho opis prvých dní na Slovensku po vyhlásení republiky, najmä povolanie českých ozbrojených síl, ako ajrokovania Milana Hodžu. Ukazuje, že obsadenie československého územia nebolo také jednoduché, viedol sa oň urputný zápas aspočiatku dokonca Maďari po prudkých bojoch dokázali vytlačiť české jednotky na Moravu. Podľa Romsicsa sa rokovania Milana Hodžu sOszkárom Jászim ofederalizácii Uhorska vyvíjali sľubne aukončil ich až zásah pražskej vlády (Hodžovým konaním bol údajne najviac pobúrený Eduard Beneš). To je však čiastočne špekulácia, lebo Hodža vždy stál pevne na pozíciách Československej republiky.
Romsics si, samozrejme, podrobne všíma diplomatické rokovania vTrianone, opisuje hysterické pocity vo svojej vlasti, keď si mnoho jeho krajanov myslelo, že Maďarsko nemôže prežiť atriezvo hodnotí dosah tejto historickej traumy. Osobitne významné sú jeho záverečné slová: „Voči susedným štátom môže mať Maďarsko vbudúcnosti len jedno želanie – čestné priznanie občianskych práv Maďarom žijúcim na ich území ahumánne zaobchádzanie snimi.“ Dobrý základ pre spoluprácu.
Eduard Chmelár
