ղľáԾ
Katarína Hricová: Dýchať pod vodou
Báčsky Petrovec, Kultúra 2007
Štvrtá zbierka dolnozemskej Slovenky predostiera vpiatich cykloch kultivovanú reflexívnu lyriku semocionálnym pozadím, ktorú inšpirujú existenciálne amravné otázky života – piaty cyklus Ako more je výnimočný svojím zjavnejším erotickým ladením. Celkovo možno povedať, že všetky básne spája na úrovni kompozície princíp kontrastu (sen - skutočnosť, túžba - každodennosť, cit - rozum, povrch – hĺbka, vedomie - podvedomie, prítomnosť - minulosť/budúcnosť, muž - žena atď.), na úrovni témy introspekcia afantazijné vízie stvárňujúce duševný či psychologický svet lyrickej protagonistky vsúvislosti sjej myslením, túžbami, problémami. Takýmto spôsobom sa autorke podarilo vpokojnom rytme voľného verša dať priestor expresivite avýrazovosti – jej úvahy vyznievajú presvedčivo amiestami aj naliehavo, sledujú svojho čitateľa zachytávaním vnútorných premien ženy azároveň od neho očakávajú spätnú väzbu. Ich komunikatívnosť je teda veľmi silná ana sile im pridáva aj ideové zameranie zbierky ukotvené vo filozofickom uchopovaní vlastného bytia, vjeho znovuobjavovaní, vjeho ԱڲšDZԴDzپ (s. 58).
Prvý cyklus stitulom Na dne pomenúva základné konštanty celej zbierky, predstavuje túžbu po plnohodnotnej láske, túžbu dýchať pod vodou, proti všetkým zákonitostiam, nechávať sa niesť citom, chuťou žiť aj napriek sklamaniam. Nasledujúci cyklus Okamihy ticha všiestich básňach je alegorickým príbehom ľúbostnej túžby aneprekonateľnosti bariéry medzi snom askutočnosťou. Tretí cyklus Dýchať pod vodou rozvíja mravnú, neraz až didaktizujúcu líniu zbierky asústredí sa na hodnotu života: „aby si trval vžití / musíš sa naučiť / vidieť / plakať / plávať / chápať / cítiť“. Vďalšom cykle Žš skôr rezonuje pravdivosť vlastného života, vernosť jeho zmyslu napriek emočnej púšti (s. 63). Už spomenutý piaty cyklus má „sujet“ milovania pertraktovaného cez motívy mora, vĺn, lode ai. aoproti predchádzajúcim aj istú hravosť.
Poetka strednej generácie, hoci vzdialená zemepisne, nie je až taká vzdialená od kontextu našej poézie, má výpovednú istotu, keď odvíja jemnú nitku typicky ženskej reflexie zkonfliktného klbka myšlienok areality.
Radoslav Matejov
