ղľáԾ
Na noži
Maruška Kožlejová:
Antikvariát duší, Kežmarok, ViViT 2006
Ešte trocha dažďa, Kežmarok, ViViT 2006
Mladé dievča píše poéziu. Takáto veta znie príjemne, má vsebe šlabikársku ladnosť, jemnú presnosť, osteň osudovosti amelancholickej samoty. Ipichliačik lascívnosti pre tých, ktorí pri predstave pera vruke vidia iba ٲé Dzé, prípadne, vmodernejšej verzii, pri ťukoch do klávesnice tiež vidia iba ٲé Dzé, no trochu tantricky. Ale pre takýchto neslušníkov mladé dievča Maruška Kožlejová poéziu nepíše! Jej debut má charakter zápiskov nadšenia asklamaní isebaspovede – vtelesnom a duševnomcentre jej lyrickej hrdinky stojí Boh aona vie, kedy ju pochváli akedy urobí nono. Otomto píše Maruška Kožlejová vdebute. Vdruhej zbierke Ešte trocha dažďa sa navonok nič nezmenilo, naša hrdinka zostáva tá menšia, slabšia, nedokonalá voči väčšiemu, silnejšiemu adokonalému, ztoho vyplývajú básnické témy. Dikcia sa však zmenila najmä zjemnila, vzťah viery ajeho naplnenie sa nepertraktuje výhradne cez svedomie, ale nachádza vprimárnej rovine, vživotných situáciách, stretnutiach, vimpresívnych videniach. Občas sa pridáva milý humor či paradox – táto zmes má oproti skostnatenému debutu jedno malé plus: autenticitu. Tá poukazuje na skromné, pokorné acnostné prežívanie slobody vlastnej existencie. Takto to napísala Maruška Kožlejová. Ale pokiaľ ide o celkovú básnickú prácu, ktej sa táto nerozprávková Maruška zachovala rozprávkovo macošsky. Vsnahe natlačiť do textu všetky možné dôležitosti a paberky presadila básnickosť výpovede kdesi do zadných lavíc. Vyrobila tortičku, ktorá je síce plná plnky, ale rozpadnutá. Optimistický je načrtnutý posun od debutu kdruhej zbierke, ale vzhľadom na jeho dievčensky skromnú subtílnosť treba priznať, že k básnickej priemernosti sa autorka možno dopracuje najskôr po piatej knihe, aaj to len asi keď jej pomôže dvanásť mesiačikov...
Toto napísal neprajný mesiačik Radoslav Matejov.
