ղľáԾ
Udalosti alebo len šum?
Svetlana Žuchová: Dulce de leche
Bratislava, Drewo asrd 2003
Debut Svetlany Žuchovej Dulce de leche síce obsahuje len osem próz, no možno vňom nájsť naozaj širokú paletu tém iich formálneho spracovania. Autorka má sprózou určité skúsenosti: jej poviedky už niekoľko rokov možno čítať vrôznych literárnych časopisoch.
Jednou zo základných spoločných čŕt poviedok je rozpad príbehu spočiatku ústrednej postavy na malé epizódky – táto postava prestáva byť až natoľko dôležitou vo víre okolností ainých bytostí preberajúcich vdeji iniciatívu. Vkonečnom dôsledku sú prózy akýmsi zhlukom stretnutí, prepletených osudov, očakávaní, sklamaní, príchodov aodchodov. Nesporne zaujímavou je formálna stránka príbehov, lebo autorka využíva na spestrenie svojich textov mnohé rozprávačské postupy. Nájdeme tu poviedky bez jedinej priamej výpovede postavy – všetko, čo sa dozvedáme, potom vnímame ešte vzvýšenej miere ako sprostredkované, vzdialené, možno až nedôveryhodné, no iné poviedky sú naopak postavené na dialógu arozoberaní jednotlivých replík vo vzťahu khovoriacemu iadresátovi.
Vúvodnej próze snázvom Zjavenie vKlaipede sa pred nami odvíja príbeh brata hlavnej ženskej hrdinky, oktorej sa veľa nedozvieme; dôležitá je len skutočnosť, že sa vďaka svojmu bratovi napokon stretne smužom, ktorého osud sa mal spojiť sjej. Celým textom sa nesie pohrávanie sa sprítomným aminulým rozprávacím časom, boj osudovosti anáhody, ale aj presúvanie sa zpresne vymedzeného priestoru ičasových súvislostí kčoraz väčšej neurčitosti. Kým vprvej poviedke sa ešte dá sledovať sujetová línia, vostatných je to zložitejšie atext je väčšinou vytvorený pospájaním úlomkov minulosti postáv, bezprostrednej reality formujúcej ich súčasné premýšľanie alebo aj nepremýšľanie. Anemenej dôležitou zložkou je aj pásmo rozprávačky, ktorá neustále do príbehov vstupuje, aby sa prezentovala ako autorka úvahy zhŕňajúcej problematiku poviedky alebo ako bytosť stojaca nad postavami, smocou rozhodovať otom, čo zich sveta zaznačí ačo bude ignorovať. Zo silného postavenia rozprávačky však nevyplýva jej posúvanie do polohy vševediacej bytosti, vpoviedke Kruhy dokonca autor(ka) medzi ľuďmi zobrazenými vkončiacom sa príbehu vpodstate nikoho nepozná, je len nestranným pozorovateľom apo dopití vodky sa spolu sprekladateľom zodvihne aopustí dejisko. Hra na rozprávačku takéhoto typu je v poviedkach viac kvôli čitateľovi než kvôli výstavbe samotného textu, má pripomenúť, že sme sa začatím čítania dobrovoľne stali aj my súčasťou literárnej fikcie. Najlepším potvrdením tohto faktu je poviedka Krásou stále lákaný. V jej významovej rovine sa stretáva existujúce sneexistujúcim alebo len s potenciálne existujúcim, aani záver neuberá čitateľovi možnosť výberu: ponúka mu tri možné varianty ukončenia príbehu.
Napriek zaujímavému prístupu kformálnej stránke, nie je zbierka Svetlany Žuchovej až natoľko prelomovou po stránke obsahovej – jej mikropríbehy vrámci jednotlivých textov sú nesúdržné, striedanie obrazov umocňuje celkový dojem zmätku a disproporcia je výrazná aj medzi dejovou aúvahovou zložkou. Ak by sme teda mali hodnotiť zbierku na základe krátkych výsekov, musíme vyzdvihnúť autorkin zmysel pre detail. Ak sa však pozeráme na knižku ako na celok, od ktorého očakávame kompaktnosť asúdržnosť, záver nebude pre ňu priveľmi priaznivý; rozkladanie dňa na jednotlivé úkony, postavy zmätene hľadajúce samé seba vprežívaní života iných a s nejasnými predstavami ovlastných túžbach, opakovanie sémanticky prázdnych pasáží, prevaha „šumu“ nad „udalosťami“ – aj to je knižka Dulce de leche. Zostáva na každom, kto sa rozhodne prečítať si ju, ktorú zmnohorakostí pripíše k jej kladným aktorú kzáporným črtám.
Adela Gabríková
