ղľáԾ
Luis Alberto Urrea: Dom zlomených anjelov
Bratislava: Lindeni, 2020
Luis Alberto Urrea je mexicko-americký prozaik, básnik aesejista, ktorý pôsobí ako profesor kreatívneho písania na univerzite. Vdomácom prostredí si vyslúžil prezývku „majster rozprávač so srdcom rockera“ avo svojej tvorbe sa venuje prevažne kultúrnym otázkam, ktoré nepochybne pramenia vjeho pôvode. Snaží sa hľadať harmóniu, poukazovať na podobnosti avytvárať mosty medzi ľuďmi.
Dom zlomených anjelov je autorova prvá kniha, ktorá sa slovenskému čitateľovi dostala vpreklade. Vyšla vroku 2018, rok po tom, ako sa americkým prezidentom stal Donald Trump so svojou víziou veľkej steny, ktorá by oddeľovala USA od Mexika. Autor vložil do knihy svoje rozhorčenie zvtedajšej (aj súčasnej) politickej situácie. Rodina, ktorou sa román zaoberá, sú mexickí imigranti, zktorých zopár ešte stále žije vUSA ilegálne, nebezpečne usadení vpohraničí. Tento rozmer pridal autor, podľa svojich slov, až po víťazstve Trumpa vo voľbách. Popravde, vknihe nie je výrazne citeľný, možno len v niektorých situáciách, napríklad, keď neznáma žena Malému Angelovi pri nákupe vTargete vynadá, že takých ako on zkrajiny čoskoro vyhodia. Autor sa snažil zobraziť celú situáciu humorne, keď dodáva, že ,,potom sa hnala kuličke sgranulami pre psy.“ (s. 202) Prvoplánový humor tohto druhu je prítomný na viacerých miestach.
Hlavnými postavami knihy sú nevlastní bratia Veľký aMalý Angel, ktorých komplikovaný vzťah sa autor snaží vyriešiť pred smrťou staršieho znich. Kniha sa začína pohrebom mamy Américy, storočnej matky Veľkého Angela, po ktorom nasleduje jeho posledná narodeninová oslava. Veľký Angel je vo finálnom štádiu rakoviny, no než umrie, chce urovnať všetky krivdy vo svojej rodine.
Ako Urrea vdoslove spomína, námet na knihu mu poskytla smrť jeho nevlastného brata Juana, no dodáva, že postavy sú vpodstate fikciou ajeho životom je kniha iba inšpirovaná. Aj názov knihy vorigináli sa dá chápať viacerými spôsobmi. Angels môžu byť skutočne anjeli, čo by odkazovalo na celú rodinu, no dá sa to chápať aj ako Angelovia, teda dvaja bratia, ktorých vzťah je pre knihu kľúčový.
Dej tvorí snaha Veľkého Angela na smrteľnej posteli napraviť všetky krivdy, ktorých sa dopustil. Usporiada preto veľkú oslavu, na ktorú sa dostaví celá rodina, okrem toho však pre nápravu neurobí nič. Väčšinu oslavy predrieme, čo je pri jeho chorobe pochopiteľné, no jediné, čo sa odohrá na zmiernenie konfliktov, je rozhovor sMalým Angelom, ktorý je niečím medzi spomínaním ahádkou. Vyvrcholenie prichádza pri scéne, keď si celá rodina ľahne do postele kVeľkému Angelovi atúlia sa k sebe. Samozrejme, vráti sa aj zapudený syn Yndio, aby sa všetko samo apekne vyriešilo. Veľký Angel teda než umrie, krivdy neurovná, no spory sa vyriešia práve preto, že umiera.
Ojeho ambícii urovnať spory vie čitateľ už od začiatku, no autor nič navyše neponúkne. Všetko, čo sa udeje, je celkom predvídateľné, aj „prekvapivé“ rozuzlenia vzťahov (kto ským spáva, kto ským chce spať) sú očividné hneď od prvých strán. Samo osebe by nebolo zlé, že dej knihy je pomalý askôr nostalgický, postavy sa obracajú kminulosti adeje na oslave sú najmä kulisou príbehu, nežnou rozlúčkou smilovanou osobou, no kniha je prezentovaná ako „nádielka tajomstiev aprekvapení“.
Aj bez doslovu je jasné, že autor sa stotožňoval spostavou Malého Angela. Jeho psychologizácia je najrozvinutejšia, ostatné postavy sú (aj napriek autorovej snahe ich rozvinúť) skôr ploché figúrky. Ani samotný Veľký Angel, ktorého vnútro je ústredné, nemá takú uchopiteľnú hĺbku ako jeho najmladší nevlastný brat.
Autorovi sa napriek naračným výhradám podarilo zachytiť jazyk prisťahovalcov veľmi živo. Plynule prechádzajú zangličtiny do španielčiny, niektoré slová komolia alebo do anglických viet vkladajú španielske výrazy. Pre čitateľa, ktorý po španielsky nehovorí, to síce môže byť trochu problematické, keďže vknihe často chýba preklad španielskych fráz, no nikdy nejde okľúčové repliky.
Svet prisťahovalcov pôsobí veľmi uveriteľne; mexická hranica je vich živote výrazne prítomná, láska krodnej Tijuane nezlomná, no útek od chudoby bol nevyhnutný. Starší vnímajú asimiláciu svojej rodiny ako mierne tragickú, vnúčatá však už po španielsky vôbec nehovoria astali za znich skutoční Američania – gringos. Možno tam chýba nejaký protipól, mexickí prisťahovalci častujú domácich hanlivým „ԲDz“ aobraz sveta sa stáva značne čiernobielym. Situácii nepomáha ani strýko Jimbo, Američan, ktorý je tučný alkoholik anemá problém prísť na pohreb všortkách.
Najproblematickejšou časťou knihy bol pre mňa autorov humor. Teraz nenarážam ani tak na prvoplánové vtipy, napríklad, keď kňaz na pohrebe vykrikuje okondómoch, ani na pointy vtipov spočívajúce vtom, že slepý človek čosi nevidel, ani na časti typu: ,,Veľký Angel zamával na Malého Angela – dokázal zdvihnúť ruku len pár centimetrov nad opierku, ale podržal ju vo vzduchu, akoby udeľoval požehnanie. Malý Angel zašepkal svojej sestre Marii Luise: ,Pozri, Lulu – zVeľkého brata sa stal tijuanský pápež.ʻ“ (s. 67) Je tu však postava Yndia, ktorý odišiel zdomu azačal sa živiť pôsobením vtravesty šou. Jeho sexualita vknihe úplne pomenovaná nie je, rodina oňom len povie, že bol iný. Že mu nerozumeli. A autor sa práve na tomto snaží budovať humor. Veľký Angel hovorí Malému, ako ich Yndio pozval na svoje prvé vystúpenie, keď ešte nevedeli, včom spočíva jeho práca, ašokovane zistili, že sa prezliekol za Cher, ,,oblečený vdámskych bikinách amal chichis! Áno, cecky.“ (s. 268)
Vystavať humor na tom, že sa muž prezliekol za ženu, je naozaj vtipné už asi len na stužkovej aniečo také by som vknihe oceňovaného autora nečakala. Nijako sa vknihe chlapcovou sexualitou nezaoberá, používa ju výhradne na „humorné“ účely.
Urreovi sa vDome zlomených anjelov podarilo, hoci nie vždy vkusným spôsobom, vykresliť rôzne generácie jednej rodiny, rozdielnosť jednotlivých členov apoukázať na to, že rodina je rodinou so všetkým zlým aj nevypovedaným.
