Kniha Filipko je ur膷ená aj ešte ne膷ítajúcemu die钮a钮u, cie木ová skupina pod木a m艌a osciluje kdesi medzi starším predškolským a mladším školským vekom, pri膷om v prvom prípade je potrebné do vz钮ahu kniha – die钮a zapo膷íta钮 aj úlohu rodi膷a (膷i iného aktívneho sprostredkovate木a). Filipove zá啪itky vytvárajú pôdu pre rozhovor, rozpamätávanie sa a podnecujú (nielen) detskú fantáziu. U Zuzany Štelbaskej je hra a fantázia najprirodzenejšou cestou k poznávaniu okolitého sveta. Text dop暮艌ajú nádherné hravé ilustrácie Evy Chupíkovej, ktoré príbehu dávajú jasnejšie kontúry, neoberajú však die钮a o potrebnú mo啪nos钮 zapojenia vlastnej obrazotvornosti.
Typografiu autorka prispôsobuje aj samostatne 膷ítajúcemu die钮a钮u – kurzívou v kombinácii s inofarebnos钮ou písma die钮a钮u explicitne ukazuje moment, v ktorom mo啪no „zavrie钮 o膷i a predstavova钮 si“ (a mo啪no je to pripomenutie pre rodi膷a). Na takomto mieste si toti啪 Filip za膷ne predstavova钮, 啪e doká啪e to, 膷o lesné a vodné zvieratá a rastliny. Filip nemá 啪iadne nadprirodzené schopnosti, je to chlapec s bujnou predstavivos钮ou, rád sa hrá a pre die钮a je jednoduché stoto啪ni钮 sa s ním a spolo膷ne báda钮 a objavova钮.
Napriek tomu, 啪e v knihe je ve木mi jasne vyzna膷ený okamih, v ktorom sa stiera hranica medzi realitou a fantáziou, je tento odkaz do istej miery mätúci, predovšetkým v kontexte s tým, 啪e Filipov (rozprávkový) svet má sám o sebe isté špecifiká, škriatkov, nadprirodzené deje (to je, samozrejme, všetko pochopite木né – ostatne, deti mávajú imaginárnych priate木ov), ale fantaskné prvky sú prítomné aj mimo tohto explicitného pobádania k snívaniu a die钮a – ani v prípade Filipa, ani v prípade seba – teda nepotrebuje takúto striktnú hranicu. Najmä ak dostáva okrem tohto aj podstatný signál, 啪e sníva钮 a predstavova钮 si mo啪no i s otvorenými o膷ami.
Útla kniha obsahuje pätnás钮 kapitol, v ktorých sa die钮a zoznamuje s Filipom a jeho rodinou (postava Filipa je pritom die钮a钮u známa u啪 z knihy 窜辞谤苍颈膷办补, ktorá rozpráva príbehy jeho sestry – tam je však Filip príliš malý na to, aby zasahoval do deja). Ocko celé dni rybár膷i, berie deti na stanova膷ku a vytvára de钮om priestor i motiváciu roj膷i钮. Vo výraznom kontraste k nemu je postava starostlivej mamy, via啪uca sa k prostrediu domova a predstavujúca racionálny prvok, ba ku koncu a啪 istú formu „uzemnenia“. Kontrast týchto postáv je vidite木ný v pásme rozpráva膷a i v re膷i postáv.
Viac ne啪 o obraz rodiny však ide o spoznávanie prírody a aktivovanie detskej imaginácie. Jednotlivé kapitoly sú kvalitatívne na pribli啪ne rovnakej úrovni, jednoducho a konkrétne pomenované pod木a toho, 膷o v nich bude Filip objavova钮 – 啪ivo膷ícha, rastlinu alebo prírodný úkaz, s ktorými sa die钮a mô啪e stretnú钮 na Slovensku, teda v dôverne známych geografických podmienkach.
Štelbaská vskutku 膷arovne opisuje rozmno啪ovací cyklus podenky, upozor艌uje na nebezpe膷enstvo v podobe vretenice 膷i rozhnevanej divia膷ej matky, nenápadne podáva die钮a钮u informáciu o kolobehu 啪ivota aj o diverzite úloh rastlín a zvierat 膷i zodpovednosti 膷loveka vo膷i prírode. Zvieratá a rastliny majú svoje vlastné charaktery, no výrazne neprekra膷ujú hranicu svojej animálnej/vegetatívnej „kompetentnosti“ – nemajú 木udské motivácie, ani nie sú nosite木mi kontrastných morálnych hodnôt, nenastáva boj dobra so zlom, ba krátke prózy nemajú ani 啪iadnu výraznú zápletku. Vz钮ah 木udského a prírodného je budovaný v intenciách nadobúdania nových skúseností a vecných poznatkov, pri膷om hnacími motormi má by钮 predovšetkým hravos钮, zvedavos钮 a rados钮 z poznávania.
Zuzana Štelbaská nesk暮zla do zbyto膷nej informa膷nej a faktografickej presýtenosti. Vo Filipkových príbehoch je neraz prítomné i ponau膷enie – lepšie však funguje v momentoch, kedy je zakomponované priamo v deji a die钮a si ho osvojí na konkrétnom príklade 膷i zá啪itku, s ktorým je späté. Inak je to ako vlo啪i钮 de钮om do rúk dôveru a vzápätí im ju explicitnými (a啪 vecnými) ponau膷eniami na konci príbehu opä钮 vzia钮. Odkaz o dôle啪itosti a bezbrehosti detskej fantázie podala Zuzana Štelbaská jasne a deti majú filipa niekedy i za dospelých, nu啪 sta膷í o nich – a ich predstavivosti – nepochybova钮.
Radka Kom啪íková
