Muhammad Walad Saláhí (1970) pochádza z africkej Mauritánie, od roku 1988 študoval a pracoval v Nemecku a Kanade a v 90. rokoch sa zapojil do povstania proti sovietskej invázii v Afganistane. Prvýkrát ho zatkli na príkaz USA v roku 2000 pre podozrenie, 啪e sa zapojil do tzv. Sprisahania milénia a chcel spácha钮 bombový atentát naletisko v Los Angeles. Jeho prípad sa vyhrotil najmä po teroristických útokoch v septembri 2001. Tento mu啪 tak dodnes sedí vo väzenskej cele Guantánama, pri膷om on sám tvrdí, 啪e „ni膷 zlé nespáchal“. Jeho slová s膷asti podporuje aj fakt, 啪e ho americká vláda dosia木 neobvinila zo 啪iadneho zlo膷inu.
Kniha Denník z Guantánama – Príbeh väz艌a (Vydavate木stvo Tatran 2015, preklad Marián Kabát) je prvým publikovaným titulom doteraz zadr啪iavaného väz艌a na americkej základni na Kube. Kontroverznos钮 väznice spo膷íva najmä v mno啪stve tamojších trestancov, ktorí ro膷ne stoja amerických da艌ových poplatníkov nemalé peniaze – len Saláhí vo svojich zápiskoch tvrdí, 啪e za jeho väznenie museli Spojené štáty zaplati钮 u啪 aspo艌 jeden milión dolárov. Pozornos钮 si väznica vyslú啪ila aj pre údajné kruté praktiky pri vypo膷úvaní zadr啪iavaných a ich mu膷enie chladom, poni啪ovaním a pod. Zrejme aj to je prí膷inou miestami ve木mi hutnej cenzúry Denníka z Guantánama, ktorú vykonala americká tajná slu啪ba.
Kniha sa aj napriek 钮a啪kosti témy 膷íta dobre. Saláhího pisate木ský talent a啪 bolestne vystupuje do popredia v momentoch, ke膹 sa dostáva do kontrastu s krutými zá啪itkami z väzenia. Miestami sa zdá, akoby mal tento mu啪 nato木ko silný charakter a vieru v Boha, 啪e 膷i chce, alebo nechce, negatívnym skuto膷nostiam v knihe dodáva 木udskú tvár. Celkový faktografický prínos diela je s膷asti vizitkou editorskej 膷innosti Larryho Siemsa – amerického spisovate木a a 木udskoprávneho aktivistu, ktorý dodal Saláhího príbehu ucelený ráz aj v膹aka poznámkam pod 膷iarou.
Afri膷anove obhajkyne bojovali vyše šes钮 rokov za vydanie rukopisu tohto moslimského väz艌a s pozoruhodným zmyslom pre humor. Ke膹 ho Saláhí písal, ne膷akal, 啪e ka啪dý 膷itate木 uverí jeho spovedi o väzenských praktikách Ameri膷anov. V kútiku duše však chcel, aby udalosti, ktoré sa pokúsil farbisto zachyti钮 spoza mre啪í väzenských ciel, minimálne vzbudili pochybnosti. Mo啪no aj o tom, 膷i doká啪e nevina zaru膷ene prinies钮 膷loveku slobodu...