��������

Latinskú frázu si požičal filozof Thomas Hobbes, autor spisu Leviathan (1651), aby opísal, ako sa ľudia k sebe správali pred vznikom štátu. Ako hrozné krvilačné vlky. Vznik štátov skutočne viedol k poklesu násilia (v roku 2012 o tom napísal bestseller Better Angels of Our Nature harvardský psychológ Steven Pinker), ale predpoklad vyslovený pred 22 storočiami je absolútnym nezmyslom. Vlky nie sú beštie. Nie sú archetypom dravosti, násilia, dominantnej sily. Ale lásky, rodiny.

Krásne to zobrazuje dokumentárny komiks Vlky – Skutočné príbehy od poľského odborníka na vlky a rysy Michała Figuru a ilustrátorov a dizajnérov Aleksandry Mizielińskej a Daniela Mizielińského. Knižka vyšla v slovenskom preklade Alexandra Horáka.

Autori hneď na začiatku upúšťajú od výrazu „svorka“ a nahrádzajú ho vhodnejšími termínmi – rodina či skupina, pretože takto vlky žijú. V rodinách, kde sa navzájom povzbudzujú, rešpektujú. Netvoria násilnícke svorky, kde postavenie každého člena visí na napätom motúze a na tom, kto koho dotrhá, preľstí, premôže. Nie, takto to vôbec nefunguje. Vlky dokonca neodvrhujú slabých a ranených. Ale s rešpektom sa starajú o ranených, krívajúcich, dokonca o „neužitočných“ jedincov s vypichnutým okom.

Už nemecká odborníčka na vlky Elli Radingerová vo svojej knihe Múdrosť vlkov vyvracala mýty, ktoré sa dosiaľ šíria o vlkoch. Podarilo sa jej to elegantne a dojímavo pomocou príbehov z vlastných pozorovaní.

Poľský komiks však ide o čosi viac do hĺbky a zobrazuje, aké je nesmierne ťažké vlky vôbec pozorovať. Detailne a pritom jednoducho vysvetľuje, ako fungujú fotopasce a monitorovacie obojky. A ako sa vďaka moderným technológiám podarilo získať kvalitné dáta o tom, ako sa vlky správajú. Až na základe overených vedeckých dát si človek môže dovoliť niečo o vlku tvrdiť.

Pretože mnohé z doterajších predstáv vychádzajú z mýtov, krčmových bájok, vymyslených poľovníckych historiek. Kniha napríklad vysvetlí, že vlky nezavýjajú na mesiac. Vlky sa nemôžu premnožiť. Divé vlky neútočia na ľudí, pretože sa ich boja. Zaútočiť môže jedinec, ktorého ľudia držali v zajatí a vychovávali ho ako psa.

Knižka sa dotýka aj Slovenska. Pripomína, ako slovenskí poľovníci uvádzali štvornásobne vyšší počet vlkov ako vedci. Prečo? Pretože rátali vlky v poľovných revíroch. Odignorovali pritom jednoduchý fakt, že vlčie teritóriá sú podstatne väčšie ako revíry, a tak poľovníci započítali niektorých vlkov viackrát. To isté sa udialo aj v Poľsku, štátne lesy udávali až šesťnásobne vyššiu hustotu výskytu vlkov ako v skutočnosti. Práve podobné hlboké omyly vedú ku katastrofálnym rozhodnutiam. Jedným z nich je aj obnovenie lovu vlka na Slovensku. Len za prvých 15 dní roku 2025 sa na Slovensku oficiálne zastrelilo 23 vlkov, upytliačilo sa však oveľa viac.

Na Slovensku sa smutne končí aj jeden zo skutočných príbehov vlčice Halny, asi 100 metrov od poľovníckeho posedu…

Komiksové kresby vychádzajú zo záberov z fotopascí. Užitočný je zoznam prameňov, kde možno ďalej pátrať a študovať.

Jedna z najkratších kapitol Vlky v Európe nesie zreteľný odkaz. Vlky žili úplne všade. Najskôr, v 16. až 18. storočí, boli úplne vyzabíjané na Britských ostrovoch, v roku 1813 bol posledný vlk zabitý v Dánsku, na prelome 19. a 20. storočia vlky vyhladili v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku, Maďarsku, Nemecku. To, že na Slovensku dosiaľ prežili, je neoceniteľný poklad.

Vraždiť vlčie rodiny olovom, pascami, odrezávať im hlavy len pre trofej – lebku, je hanebné. Je hanebné viniť vlkov zo škôd na hospodárskych zvieratách, ak sa stále nájdu majitelia, ktorí ignorujú dôslednú ochranu stád. A najmä, ak sa ignorujú vedecké výskumy, ktoré hovoria jasne – strieľaním vlkov sa ovčie stáda neochránia (v roku 2023 k tomu vyšla napríklad vedecká štúdia českých, slovenských a španielskych vedcov vo vedeckom časopise Conservation Letters).

Ako píšu autori, konfliktom sa nevyhneme. „Preto by sme sa mali naučiť, ako ich riešiť. Aby sme však vedeli, čo robiť, musíme do hĺbky pochopiť správanie zvierat. A na to potrebujeme poznatky nadobudnuté moderným vedeckým výskumom a nie z povedačiek ovplyvnených predsudkami.“

Dokumentárny komiks je správnym krokom pre deti, ale ej dospelých, ako sa priblížiť k porozumeniu prírody. A nakoniec aj sebe. Ako môže byť človek človeku láskavým vlkom.