ղľáԾ
„Chcem spáchať akýsi literárny hriech, nuž nad tým hryziem pero. Má to byť akási humoreska, no ešte neviem, čo stým...“ Ajtakéto úprimné a zjavne neisté slová nájdeme vdenníkoch vtedajšieho sextána reálneho gymnázia v Nových Zámkoch Jána Červeňa, autora jedinej knihy poviedok Modrá katedrála, ktorú vydala Matica slovenská už v roku jeho predčasnej smrti (1942 – zomrelako 23-ročný) aktorá vyvolala zaslúžený pozitívny rozruch, pretože texty v nejsvedčili o talentovanom zjave modernej prózy. Niekedy, našťastie, má ajliterárna história vnútornú logiku a tá saplynutím času prejaví. Dôkazom je ajvydanie osobných denníkov Jána Červeňa z rokov 1935 – 1940 opäť vmatičnom „vydavateľskom dome“ pod názvom Chcem spáchať akýsi literárny hriech, pričom prieditorskom počine (aj za širšie koncipovanou myšlienkou) stojí tvorivá partia okolo Literárneho ústavu MSvedeného všestranným literátom Mariánom Grupačom (súčasne ajautorom úvodu).
Červeňove prózy nastoľujú nové existenciálne problémy človeka usilujúceho savymaniť zosudového zovretia atragického životného pocitu. Nenásilne sa vnich stiera (aj taktenká) hranica medzi snom, tušením a skutočnosťou. Všetko toto ponúkajú ajjeho inšpiratívne denníky, opreté opilier pevného Červeňovho presvedčenia, že „len sloboda ukáže cenu človeka“. Ešte k spomínanej širšej myšlienke: denníky sú druhým dielom edície Modrá katedrála, ktorá je určená pre začínajúcich mladých autorov, víťazov rovnomennej literárnej súťaže. Lakonicky povedané – tí získavajú možnosť vydať knihu. Hoci ajbez dovtedajšieho vedenia sidenníkov, no ľudia obcujúci s literárnou múzou dobre vedia, že každodenné – alebo aspoň čo najčastejšie – písanie je nanezaplatenie. Podobne ako čítanie denníkov budúcich literátov, ktoré vyjdú knižne a v ktorých sa dočítate aj to, že „šťastie človeka spočíva v tvorení... Inšpiráciu nachádza autor len vreálnom každodennom živote, ale – ačasto najmä – vknihách, vtom, čo čítal. Vknihách sanaučí byť človek spisovateľom“.
Igor Válek
