ղľáԾ
Walter Tevis: Dámsky gambit
Preklad: Samuel Marec
Bratislava: Premedia, 2021
dzá Dámsky gambit amerického spisovateľa Waltera Tevisa vyšiel prvýkrát vroku 1983. Autorom slovenského prekladu je Samuel Marec. V súčasnosti je dielu venovaná pozornosť najmä vďaka seriálovej adaptácii streamovacej spoločnosti Netflix, ktorá si vo veľkej miere vyslúžila pozitívne reakcie. Príbeh sa v300-stranovej knihe rozprestiera na 14 kapitolách. Napriek tomu, že ide ofikciu, svojou živosťou adôvernosťou rozprávača nadobúda biografický charakter.
Už vúvode autor vťahuje čitateľa do diania súvisiaceho so smrťou v rodine hlavnej hrdinky, Elizabeth Harmonovej, v dôsledku čoho sa ocitá vdetskom domove. I keď sa unej neprejavujú žiadne problémy súvisiace so správaním, dostáva upokojujúce tabletky, od ktorých si postupne vybuduje závislosť. Smútenie za rodinou v nej nenachádzame, miesto toho pôsobí dojmom vnútornej prázdnoty auzavretosti pred svetom. Moment zlomu nastane, keď sa vôsmich rokoch zoznámi so šachom – hrou, oktorej dovtedy nepočula. Jej záujem oň vzrastie natoľko, že jednotlivé ťahy astratégie sa jej samé začnú ukladať do mysle. Tabletky vnej podporia predstavivosť, čo jej umožní prehrávať si vmysli celé šachové partie aztoho sa učiť. Prvotné pochybnosti zo strany okolia vystrieda údiv adostavia sa prvé úspechy nasledované aj prekážkami. Na svojej kariére šachistky začne naplno pracovať, keď sa dostane do novej rodiny. Bude síce nachádzať naplnenie vhre, no zároveň bude nútená učiť sa zneúspechov. Zároveň bude musieť čeliť vlastným démonom, čo sa neskôr odrazí na závislosti nielen od tabletiek, ale aj od alkoholu.
I keď rozprávanie sa celý čas upriamuje len na Beth, prevláda tu pocit určitého odstupu od nej ako charakteru a náhľad do jej myšlienkových pochodov sa prejavuje len vmalej miere. Zo slabých náznakov spomienok cítiť, že už v pôvodnej rodine sa stretla sproblematickými situáciami aťažkosti ju vrôznych podobách prenasledujú naďalej. Dominantnou črtou jej povahy je samotárstvo, ktoré spôsobuje, že ťažko nadväzuje audržuje vzťahy sinými ľuďmi. Niekedy to vzbudzuje dojem, akoby bola snimi len vo chvíľach, keď jej to prináša istý osoh, takžečasto súvisia len so šachom. Jej život a priority sa krútia prevažne okolo tejto hry. Jedine pri nej sa nám otvára pohľad do jej mysle aprežívania pocitov – či strachu, alebo radosti. Všetky jej úspechy aneúspechy vhre av živote na seba nadväzujú aovplyvňujú sa. Čím viac skúseností nadobúda, tým zložitejšie veci sa jej odhaľujú. Tu možno pozorovať nepriamu paralelu medzi šachovou hrou a„hrou“ života: „Šach bol podobný. Geometria každej pozície sa dala čítať zas aznova amožnosti sa nikdy nevyčerpali. Do jej vrstiev sa dalo nazrieť tak hlboko, vždy však existovala ešte ďalšia vrstva pod tým apod ňou ďalšia.“ (s. 175)
Rozprávača možno označiť ako personálneho, pretože je zameraný len na sledovanie života Beth. Ide tu ozámer autora priblížiť sa khlavnej postave, no zároveň si od nej držať určitý odstup. Kompozícia je vystavaná na chronologickom postupe, zreteľnosť aexplicitnosť vyjadrovania umožňujúplynulé sledovanie udalostí. Slová avety sa ľahko dokážu premeniť na vnemy, preto čitateľ nadobudne pocit, akoby bol priamym účastníkom apozorovateľom Bethinho života. Ide síce len opár rokov zdetstva, dospievania amladosti, no vďaka bohatosti na udalosti, medzi ktorými sú vpopredí najmä šachové turnaje alebo aj iné momenty zosobného života spojené dosť často sproblémami, môže sa to javiť aj ako omnoho dlhšie obdobie. Hoci je príbeh situovaný do obdobia 50. rokov, dokáže pôsobiť nadčasovo. Témy, sktorými sa tu stretávame, súvisia nielen s bojom so samotou a pocitom odkázanosti na seba samého, ale objavujú sa aj náznaky problematiky diskriminácie na základe rasy či pohlavia. Beth síce ako svoju hlavnú prednosť pri úspechu neuvádza svoje pohlavie, naopak, kladie dôraz na svoje schopnosti ako také, cítiť tu silné feministické tendencie: „Spomenula si na tú ženu, ktorá sňou robila rozhovor do časopisu Life, aj na otázky otom, aké je to byť ženou vmužskom svete. Nech ide do pekla; keď sa to skončí, už to viac nebude mužský svet.“ (s. 226)
Zhľadiska lexiky sa tu okrem bežných vyjadrení a vulgarizmov objavuje aj mnoho šachových termínov. Pri čítaní však nie je potrebné mať znalosti zhrania šachu alebo byť fanúšikom hry. Opisy jednotlivých šachových partií dokážu vykresliť atmosféru stupňujúceho sa napätia, zktorého sa nie vždy dá predvídať výsledok. Čitateľ sa dokonca môže pristihnúť aj pri uvažovaní otom, či ide len ohru alebo dokonca oobraz života odzrkadľujúci snahu človeka mať kontrolu azodpovednosť nad každým ťahom ajochotu čeliť následkom.
